Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

21.časť

„Prečo?" šepla som.

„Hm?" zodvihol hlavu a pozrel na mňa.

„Mi ubližuješ. Nechaj ma odísť a" začala som no on ma prerušil.

„Melanie nejde to chápeš?!" zvýšil hlas.

Pustil ma a odišiel do kúpeľne. Vydýchla som si a pobrala sa ku skriny. Je na čase si urobiť poriadok vo veciach. Vyzliekla som si Liamove tričko a dala si šortky s cropom. Akože ten chalan tu má iba biele, čierne a sivé veci.

Medzi tým vyšiel už kľudný Liam zo sprchy. Kvapky mu stekali po jeho tele. Rozcuchané vlasy boli mokré a na všetky strany. Mal iba uterak obtočený okolo pása. Stačil by prudší pohyb a bol by na zemi.

Radšej som nešla provokovať. Postavila som sa a ľahla si k nemu do postele. Zapol niaky film, ktorý ma vôbec nezaujímal ale tak čo mám robiť. V polke filmu sa ku mne začal prisuvať až ma nakoniec uväznil v jeho objatí.

„Čo to robíš?!" zvrešťala som.

„Nič" zašepkal mi do ucha.

Cítila som jeho dych na mojom krku, pokožke a uchu. Pri tom ako to povedal mi jemne doň kusol. Pod jeho teplým dychom ma striaslo.

No aj napriek tomuto pocitu čo vo mne vyvolal som sa snažila otlačit a on ma naoplatku nechcem pustiť. Nechapem čo sa to s ním deje.

Prečo to robí. Raz je milý potom zas odporný. Raz ma chráni potom sám ohrozuje. Strácam sa v ňom. Raz sa ma ani len nedotkne potom ma znásilní. Prečo sa takto chová.

Nakoniec som však povolila. Bola som ale stále v strehu. Veď nikdy neviete čo ten dement zas spraví. Najviac ma ale na tom vytáčal ten pocit že som s ním zaspala v objatí.

——————————————————

Prešlo niekoľko dní. Zajtra ma prísť aj El konečne. Úprimne teším sa na ňu.

Za tie dni sa nič moc neudialo. Liama som stretávala iba v noci, keď som ho počula prísť z prace. Zošla som schody a namierila si to do kuchyne.

To nie je už ani možné. Už tri dni neustále grcám. Zo všetko mi príde hrozne zle. A zas to je horšie pretože môj príjem potravín sa hrozne zdvihnul za posledný týždeň.

Vyšla som do izby. Obliekla si rifle a niaku mikinu. Pobrala som sa do obchodu. Po ceste som sa ešte zastavila kúpiť cigy.

Keď som sa vratila za stolom sedeli Liamovi rodičia aj so Sárkou. O niečom sa rozprávali. Pozdravila som ich a šla na vecko.

Keď som vyšla von som stretla Dylana. Prehodili sme pár slov a ja som mu oznámila že zajtra príde El. Na jednej strane sa tešil a na druhej sa bál čo na to povie Liam.

Mohlo byť niečo okolo 11 a ja som sa zas pristihla, pri tom ako som čakala kým príde Liam. Keď konečne dorazil mohla som pokojne zaspať.

Ráno ma zobudil mobil. Na obrazovke svietilo El číslo. Preboha to je už 11:56?! To ako dlho som spala. Rýchlo som prebehla ku skrini a vybrala niake tričko a legíny.

Zbehla som schody a vo dverách stála vysmiata El. Keď ma zbadala rozbehla sa za mnou a hodila sa mi okolo krku. Po chvíli zbehol dole aj Dylan. Hneď sa uvítal s El pusou. Aké romantické. Ale nie im dvom to naozaj prajem ak by aj spolu niečo mali.

S El sme sa pobrali do mojej izby. Čas s ňou bežal hrozne rýchlo. Až pokým nenahodila tému bar, alkohol, cigy a jednorazovky. Nikdy sa nezmení.

„El ja, musím ti niečo povedať. Ale musíš mi sľúbiť že si to necháš pre seba. Žiadny bar nebude" začala som a ona pozorne počúvala.

Všetko som jej vysvetlila a ona od radosti skákala dva metre doslova. No potom jej to vlastne došlo a radosť ju prešla ako začula môj plač.