Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

26.časť

Nedokázala som to. Odsotila som ho od seba a rýchlo dýchala. Nedokážem to. Nejde to. Nemôže sa ma dotýkať nikto!!

Vybehla som zo sprchy a obmotala si uterák okolo tela. Pozrel na mňa zmeteno. Asi som ho zaskočila ale ja to naozaj nedokážem. Vyšla som na chodbu a hľadala izbu odkiaľ sme vyšli. Keď som tam vošla som si sadla k oknu a začala plakať.

Nevedela som kam bežať ani čo robiť. Nepoznam to tu. Chcem ísť len domov. Po chvíli sa vo dverách zjavil Thomas.

„Čo sa stalo?" spýtal sa vyber zo skone niake veci, ktoré mi následne podal.

„Chcem ísť domov" vzlykla som.

„Dobre vieš že nemôžeš ísť" odpovedal.

Podišiel ku mne a objal ma. No nič z toho mi nenahradilo upokojujúce objatie Liama. Prečo ma to k nemu tak stále ťahá. Veď mi iba blížil. Stačilo už!! Už sa k nemu nemôžem a nebudem vraciať. Nakoniec som zaspala v Thomasovom náruči.

Všade bolo ticho a kľud. Cítila som sa šťastná. Páčilo sa mi tu pokiaľ sa nezjavil on. Začal sa ku mne približovať a ja som nemala kam utiecť. „Snáď sa ma nebojíš Melanie" usmial sa. Nemohla som rozprávať, bežať ani kričať. Bola som bezmocná.„Chýbal som ti však?" spýtal sa a prisal sa mi na pery.

„NIE!" zakričala som.

Bola som však v izbe sama. Uľavilo sa mi, ale už som nezaspala. Povzdychla som si a len tak ležala. Ráno prišiel Thomas a doniesol mi jedlo a vodu. Nemala som moc chuť jesť a ani som nič nezjedla.

Dni tu plynuli hrozne pomaly. Nemala som čo robiť a ako tak som zabúdala na moju minulosť. Bol to pocit úľavy. Ako keby vás opustil najväčší strach a ťažba. Ako keby môžte znova vzlietnuť bez akýchkoľvek komplikácií. Tak isto som sa cítila aj ja vo svojom vnútri.

Pravidelne sa opakovalo raňajky, obed a večera. Iba vtedy som na chvíľu zahľiadla človeka a zahnal strach samoty. Skoro vôbec som nespavala, kvôli mojim snom.

Liam:
„Ako je to do čerta možné? Poslal som ju domov na chvíľu a vy ju necháte uniesť?! Ste kurva normálny!!" kričal som na jej otca a neschopných mužov.

„Netušili sme že ju unesú" povedal kľudne Andrew ale mňa hnev neprechádzal.

Už teraz viem ako to bude niesť.

„Kurva!" zanadával som.

Musíme vymyslieť plán ako ju nájdeme. Má v tom prsty John. Ak ju nenájdeme včas tak bude neskoro. Vezme si Johnovho syna a potom nie je cesty späť.

Dal som prehľadať úplne všetko čo sa dalo. Ale až potom mi to došlo. Nemôžeme ju nájsť pretože ju majú u seba doma!! Musí tam byť.

Zvolal som všetkých a následne im porozprával cely plán. Dal som to preveriť a až keď si budem na 100% istý zaútočíme. Celú túto akciu veciam ja sám a nemôžem si dovoliť chybovať.

Prešli asi tri dni a ja viem presne kde sa nachádza čo robí a ako sa má. Čakal som síce že bude na tom horšie ale zatiaľ sa drží veľmi dobre. No späť k plánu.

Sadáme do aút a ideme na miesto. Dnes si ju ma vziať ten hajzel. Prídeme presne v ten správny čas.

Stala tam v bielych šatách ale neusmievala sa. Prechádzala nedobrovoľne pomedzi lavičky až k Thomasovi. Farár začal tie jeho kecy a došlo k jej slovám kedy som ju prerušil.

„Chýbal som ti však?" spýtal som sa a všetky oči padli na mňa.