Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

29.časť

Pov.Liam:
Keď som sa vrátil po dvoch hodinách do izby našiel som ich spať obe na posteli. Boli neskutočne zlate a obe boli moje.

„Čo to zas trepem" povedal som si sám pre seba.

Sárka spala pritúlena k Mel a ona si ju majetnicky objímala. Za iných okolnosti by ma to vytočili keby si niekto Sárku majetnicky objima, ale u Melanie mi to nevadilo.

Prave naopak ma to tešilo, že si našli k sebe tak výbornú cestu a to mi verte. Sárka sa nechce a ani nebavi z nikým. Malo koho si obľúbi a Mel si obľúbila ihneď, neviem prečo.

Prešiel som okolo postele a zobral deku z gauča pri okne. Rozprestel som ju a následne ich obe zakryl. Nakoniec som si ľahol z opačnej strany k ním a pritiahol sa bližšie k Sárke.

Aby ste to chápali Sárka ležala medzi nami. Naklonil som sa a dal som Sárke pusu na čelo a pošepkal že ju ľúbim. Melanie sa uchechtla a tým si získala moju pozornosť.

„Ty.." priložila mi Mel ruku na ústa a ukázala nech som ticho, aby som nezobudil malú.

Hodnú chvíľu sme len ležali a divali sa jeden druhému do oči a niečo v nich hľadali, ale ani jeden nevedel čo.

Napokon to prerušila Mel„Máš ju naozaj rád" a usmiala sa.

Nato som iba prikývol a pritiahol si Sárku bližšie k sebe. Občas som si pripadal ako jej otec a nie starší brat.

Pov.Melanie:
Je na ňom vidno že ju ma rád a iba k nej prejavuje pocity lásky. Ku všetkým ostatným je chladný a uzatvorený iba keď je s ňom ho vidim sa úprimne usmievať.

Neviem prečo ale hreje ma to pri srdci, keď vidim ako ju ma rád a aspoň k niekomu ma city.

Išla som sa postaviť že ho nechám so Sárkou samého. Isto s ňou dlho kvôli práci nebol a chce si ju užiť. Prešla som okolo postele a chcela ísť von z izby no Liamova ruka ma zastavila.

„Kam ideš?" spýtal sa.

„Idem spať do hosťovskej" odpovedala som.

„Nato zabudni!" zvýšil hlas ale stále šepkal.

„Chcem ti so Sárkou dopriať chvíľu o samote. Isto si s ňou dlho nebol, tak ma pusti" pretočila som oči.

„Nepustím ťa a teraz mazaj do postele!" povedal stále pevným hlasom.

„Nejdem!" už ma začal štvať, ale bolo ťažké dať na to dôraz, keď som musela šepkať.

Chytil ma za ruku a ťahal k posteli. Jedine čo ma napadlo v ten moment bolo ho kusnuť do ramena.

Zmätene na mňa pozrel a po chvíli sa usmial a dodal„To bolo akože čo?" nato som mykla iba plecom.

Povolil však svoj stisk a ďalej ma ťahal k posteli. Sadol si a mňa si posadil na neho. Pozrela som na neho zmäteno pre zmenu ja. Iba sa uškrnul.

Ako chce. Jemne ale tak aby to cítil som sa na ňom posunula a nato ihneď reagoval jeho kamarát. Začala som cítiť medzi mojimi nohami rastúcu hrčku a uškrnula sa ja.

Najlepšie na tom bolo to že mi nemohol nič pretože hneď vedľa nás pokojne oddychovalo malé dieťa. Následne som zopakovala istý pohyb, načo on tlmene zavrčal a stlačil mi boky.

„Ešte raz a letí z teba všetko a budeš vzdychať moje meno!" zavrčal mi tesne pri uchu aby som ro počula iba ja a nezobudil malú.

Nevinne som sa usmiala a dodala„Tento?" a zopakovala to znova.