Svetlo a Temnota //Loki, Bucky, Avengers//

Upsss toto nemalo byť počut

Nathalie Elizabeth

Ranné svetlo začalo prenikať cez okno rovno do izby. Hlava ma bolela a mala som pocit, že sa mi o chvíľku rozletí na tisíce kúskov. Keď som otvorila oči, skoro som dostala zástavu srdca, vedľa mňa ležal Bucky a boli sme obaja nahý. "Do riti, čo sa tu deje? Ja si nič zo včerajška nepamätám, iba, že sme boli v reštaurácii." snažila som si šepkať sama pre seba, aby som sa ukludnila, no moc to nepomáhalo.

"Dobré ránko bábika." Ešte nezobudeno povedal Bucky.

"Prosím povedz, že sa nestalo včera, to čo si myslím."

"A na čo myslíš?" Provokatérsky sa usmial.

"No že sme včera, ehmm, no ty vieš čo."

"A čo si myslíš ty?"

"Do riti, to nemyslíš vážne. Včera sme spolu iba začali chodiť a už sme aj skončili v posteli." Vyskočila som z postele a išla do kúpeľne.

"Kľud, veď sa nič také hrozné nestalo. Môžem s tebou do sprchy?" Prikývla som hlavou a už vstával, že pôjde so mnou, no spustil sa alarm.

"Tak potom?" Bucky iba sklamane prikývol obliekol si oblečenie zo včera a odišiel, asi sa na izbu prezliecť a ja som išla do sprchy.

Keď som sa osprchovala, obliekla som si svoj nový oblek, vyšla z izby a išla do výťahu. Hneď sa ozval známi hlas: "Dobré ráno slečna Stark, kam to bude?"

"Dobré Jarvis, poprosím do zasadačky." Výťah sa rozišiel, no zastavil o tri poschodia vyššie a vošla dovnútra Natasha.

"Ahoj Nathalie" Pozdravila a usmiala sa.

"Ahoj Nat" Výťah sa zavrel a rozišiel smerom k poschodiu so zasadačkou. "Bože, ja som tak unavená, to musia tý zločinci vstávať tak skoro?"

"Ani sa ti nedivím, aj ja by som bola po takej divokej noci unavená a ešte k tomu s Buckym."

"Prosím? To bolo až tak počuť? Počkať odkiaľ vieš o Buckym?"

"Keď pominiem to, že sa jeho meno ozývalo celím AT, tak keď ste sa snažili dostať do AT sme vás videli na kamerách. Keď ste sa snažili dostať dovnútra, tak ste nevedeli nájsť žiadne kľúče od dverí, ktoré ani nemáme, lebo zámky fungujú na rozpoznanie otlačku prsta alebo tváre, ak si nespomínaš. No a u Buckyho zaúčinkoval starý sedlácky rozum, keď ste nenašli kľúče, rozbil sklo a vošli ste cez dieru dovnútra, spustil sa poplach. Ten nás zobudil a tak sme sa išli pozrieť na kamery. Potom keď sme si všimli, že ste to iba vy, tak sme poplach vypli a išli spať, teda aspoň si myslím, že sa väčšina z nás o to aspoň pokúšala." Trochu zúfalo sa usmila, asi aj ona by potrebovala ešte spánkok.

"Aha" Nevedela som, ako mám na to reagovať, tak som len prikývla hlavou. Zrazu výťah zastavil, boli sme na poschodí so zasadačkou. Vošli sme dovnútra, chýbal ešte Bucky, Steve a Wanda, ale ostatný už sedeli na svojich miestach a otec pri tabuli. Po chvíli prišla Wanda a po nej už aj Bucky so Stevom, no tá chvíľa bola nekonečná. Všetci sa tvarili, ako keby v noci normálne spali, ale bolo vidieť, že sú dosť unavený.

„No konečne" otočil sa otec na Buckyho a Steva a položil pohár s wisky „to, že ste zaspali na vlastný pohreb, vám nedáva právo zaspať na misiu. Takže dnes sa znova náš dobrý známy Loki pokúša ovládnuť Zem a rozhodol sa začať v New Yorku. Tento krát však zvolil taktiku vyčerpania nejakými lietajúcimi húsenicami a porazenia osobne, takže sa pripravte, že to nebude tak rýchlo. Otázky?"

„Akú volíme stratégiu?" Spýtala sa Natasha.

„Keďže sme sa teraz dozvedeli, že tam poletujú nejaké húsenice na tie taktiku ešte nemám, takže improvizujeme a Loki ako vždy." Povedal otec a prekrútil očami.

„Nemusíš hneď krútiť očami" povedal Steve, ktorý sa Natashe ako správny kamarát zastal.

„Načo ešte čakáme? Môj brat medzi tým zničí New York." Ozval sa ako vždy nakoniec Thor.

O chvíľku sme už boli v New Yorku. Bol tam strašný chaos, hlavne na Times Sqare, teda skôr iba tam. Všade behali ľudia a tie divné živočíchy ničili budovy. Každý sme sa rozbehli inou stranou. Všetci okrem mňa, Wandy, Pietra a Stephena sa snažili zlikvidovať tie potvory, my sme sa snažili dostať všetkých ľudí preč.

Po chvíli už boli všetci civili preč, a tak sme sa išli pripojiť k ostatným. Zrazu som si všimla, že tu ešte niekto ostal a letí na neho auto, bola to žena s dieťaťom. No v tom do mňa vrazila tá potvora a zrazila ma na zem. Keď som sa spamätala rýchlo som auto odrazila, no vrazilo do otca, ktorý sa práve snažil zabrániť tej lietajúcej potvore dostať ďalej do mesta. Odrazilo ho asi 5 metrov dozadu a spadol na zem. Poobzerala som sa okolo seba, skoro všetko bolo zničené a väčšina z nás bola na pokraji vyčerpania síl.

Z ničoho nič všetky tie potvory zmizli a všetko sa obnovilo, všetky veci bolo v pôvodnom stave. Myslela som si, že máme vyhrané, no uvedomila som si, že tu ešte nebol ten Loki, či ako sa volá.

Zrazu som ho zazrela, ako prichádza, uvedomila som si, že som ho už niekde videla, bol to ten muž z hlavného predstaviteľstva. Kráčal smerom ku mne, zastavil sa predo monu, zohol sa aby my videl priamo do oči, zákerne sa usmial a povedal: „Máš niečo, po čom veľmi túžim a potrebujem to" jeho oči na chvíľku prestali prebodávať tie moje a zamerali za na náhrdelník.

„Dáš mi ho dobrovoľne alebo si ho mám zobrať násilím?" Postavil sa a pozrel sa na mňa tázavým pohladom.

„Nikdy." Rýchlo som sa postavila oproti nemu a odhodila ho asi 10 metrov.

Postavil sa a povedal: „Takže to bude po zlom." Odhodil ma, no ja som sa svojimi schopnosťami odrazila do protismeru a tak som ostala stať. Okamžite som na to reagovala, zrazila ho k zemi a snažila som sa ho tam udržať. „No tak, podáte mi už niekto tie špeciálne púta alebo čo to je?" Po chvíli sa spamätali, otec prišiel a nasadil mu nejaké náramky okolo nôh, kúk a krku. „No konečne to ale trvalo."

Naložili sme ho do lietadla a leteli do základne S.H.I.E.L.D.u. Keď sme prišli, dostala som pokyn od Furyho, aby som ho odviedla do cely. No ja som vôbec netušila, kde je, tak som chcela ísť ľavou chodbou, no Natasha mi poradila, že mám ísť tou pravou. Po chvíli som sa znova ocitla na križovatke ciest.

(Ak ste našli gramatické chyby, tak ma prosím opravte, ďakujem. Ak sa vám siedma kapitola páčila, tak budem rada za nejaký ten komentik, prípadne aj hviezdičku.) 1047 slov - siedma časť