Svetlo a Temnota //Loki, Bucky, Avengers//

Prológ

Som Nathalie Elizabeth Stark. Zajtra je prvý august je deň mojich osemnástich narodenín.
Zajtrajšok je pre mňa veľmi výnimočný, končím vysokú. Ja viem viacerým ľuďom to príde zvláštne, no je to tak. Už od základnej školy sa mi spájajú každý rok dva ročníky do jedného, keďže si rýchlejšie viem zapamätať učivo, než ostatný. A prečo končím až teraz, v auguste? Musím sa priznať, tento rok nebol najľahší, a tak som si to ešte musela dobehnúť, ak som chcela ukončiť školu už tento rok.
No to nie je všetko, otec mi sľúbil, že sa stretnem s Avangers, lebo je to môj najväčší sen už od detstva. Začalo to tým, že mi otec hovoril každý večer o tom, ako zachraňujú svety a to bolo aj je pre mňa neskutočne fascinujúce.
Ak ste to ešte nepochopili, môj otec je Tony Stark, je Iroman a jedným z Avangers, práve preto mam tu možnosť sa s nimi stretnúť. Jasne hovoríte si, že prečo som sa s nimi nestretla už dávnejšie. Odpoveď je jednoduchá, otec sa s nimi stretáva na najvyššom poschodí a tam mam zakázané chodiť keď tam sú, aby som ich nevyrušovala. No keby vedel moje najväčšie tajomstvo, nebolo by tomu tak.
Už od detstva mám zvláštne schopnosti, viem hýbať s vecami bez toho, aby som sa ich dotkla a viem urobiť skoro všetko na čo si zmyslím. Niečo som si o tom čítala, nazýva sa to telekinéza. Môjmu otcovi som o tom však ešte nepovedala, ale dnes sa mu to chystám povedať.
Rada zachraňujem ľudí, ale vždy tak aby si ma nikto nevšimol. Veľa krát som kvôli tomu vynechávala školu, a otec sa za to na mňa vždy hneval. Väčšinou som zastavovala vlaky, ktoré nevedeli zabrzdiť pred poničenými koľajnicami. Taktiež keď sa vlaky alebo autá išli zraziť tak som ich zastavila, alebo zachraňovala ľudí pred zrážkami a tak ďalej. Vždy som stala bokom, sústredila sa napríklad na autá, ktoré išli oproti sebe a za chrbátom ich rukami akoby od seba otláčala, kým nezastavili.