Svetlo a Temnota //Loki, Bucky, Avengers//

Z dlho očakávaného dňa, nočná mora

Nathalie Elizabeth

Vedela som, že mi volá, aby som sa už vrátila naspäť, lebo budem o chvíľu na rade, ale aj cez to som hovor zrušila.

Chvíľu som dúfala, že prídu Avengers, ale to sa nestalo. Vedela som, že ak nezakročím teraz ja, tak meteorit narazí do Zeme a to by malo katastrofálne následky.

Trasúce nohy som dala mierne od seba, aby som udržala rovnováhu, sústredila sa na to, že meteorit sa odkloní a nenarazí do zeme. Potom som ho ako keby rukami chitila a potom ho posunula do boku.

V tom som započula kroky a dosť veľký hluk, tak som sa na pár sekúnd otočila a pozrela sa. Srdce mi vynechalo úder, prišli Avengers a ostali v šoku stáť. Rýchlo som sa spamätala a oni sa medzi tým z diaľky prizerali na to, ako meteorit odkláňam z jeho dráhy.

Keď už bola Zem v bezpečí a meteorit letel ďalej od zeme, tak som sa vytrhla zo sústredenia. Začala som utekať a nadávala som si „Do riti, jak som mohla byť taká sprostá a pozrieť sa na nich, teraz ma môžu spoznať podľa výzoru tváre."

Steve

Boli sme šokovaný. Niekoho mi to dievča pripomínalo. Ja som sa spamätal ako prvý a začal za ňou utekať a kričať: „Stoj mi ti neublížime, len chceme vedieť, kto si."

Do toho začala kričať aj Natasha: „Prosím, zastav, si veľmi silná, mohla by si nám pomôcť."

Ako další zahučal Thor na cely park: „Zastav, inak ťa nechám zastaviť mojim kladivom."

Nepočúvala nás, bežala ďalej a mi za ňou. No v tom sa Thor zastavil a hodil po nej svoje kladivo. Ostali sme paralyzovane stať a s hrôzou pozorovali ako kladivo letí smerom k nej.

Zrazu prestala bežať otočila sa a keď bolo kladivo tak na tri prsty od nej, tak zastalo a rozletelo sa na tisíce kúskov.

Otočila sa a začala znova utekať, no tento krát sme za ňou už nebežali. Šokovane sme sa pozerali na miesto, kde pred chvíľou stala.

V tom Bruce povedal: „Jop, mám to" nechápavo sme sa na neho otočili. „Čo máš?" spýtal som sa. „Mám to, mám jej tvár. Práve ju posielam na hlavné predstaviteľstvo, s tým že tam prejdu databázy a pokúsia sa ju nájsť." Povedal nadšene. Ja som ho na znak, poďakovania pobuchal po ramene: „Dobré, ešte že ťa máme." A potom sme spolu všetci odišli do nového Advanger mrakodrapu, ktorý nazývame AT.

Nathalie Elizabeth

„To bolo tesné. Skoro ma chytili. Ale čo malo znamenať to kladivo? Thorove kladivo len tak niekto nezdvihne, nie to zničí, asi som silnejšia než som si myslela." Povedala som si sama pre seba.

Keď som pribehla do školy, nikto v miestnosti kde sme mali čakať nebol. Zrazu tam prisla zástupkyňa a začala mi nadávať: „Kde si bola? Hľadám ťa už desať minút. Pod rýchlo si narade." Schmatla ma za ruku a rýchlosťou svetla ťahala na pódium.

Ocitla som sa na pódiu, moji rodičia sa držali za ruky a pozerali na mna. Z hlboka som sa nadýchla a začala rozprávať.

„Vážená pani riaditeľka, zástupkyňa, profesorky, profesory, rodičia a žiaci. Týmto príhovorom by som vám chcela vyjadrit poďakovanie za pomoc v chvíľach, kedy som bola bezradná, za trpezlivosť, ktorú ste pri mne mali a za pekné chvíle. Roky na tejto škole mi dali mnoho vedomostí, ale aj zážitkov. Na našu školu budem vždy spomínať v peknom a za to vďačím vám. Ďakujem"

Keď som dopovedala, podali mi certifikát a išla som si sadnúť k rodičom. Mama mi povedala: „Povedala si to pekne, som na teba hrdá." Ja som sa iba usmiala a počúvala, čo hovorí riaditeľka.

Keď dohovorila, všetci sme sa postavili a do vzduchu vyhodili naše promočné čiapky. Potom sme si ich zobrali a rozlúčili sa s rodičmi, lebo sme mali na pláne ešte ísť spolu do baru. Rodičia mi povedali, že ak budem už chcieť ísť domov, nech im zavolám.

Tak sme išli do baru, kde sme mali prichystané celkom slušné pohostenie. Nikto to nečakal, nemali sme nič objednané. V tom sa všetci otočili na mna. „Starková, to ty alebo si zase otecko zisťoval?" Spýtala sa jedna staršia baba Rachel, ktorá chodila normálne do školy, lebo bola až moc sprostá. No moja dobrá kamarátka si ma zastala: „A aj keby, môžeš byť rada, že máš aspoň niečo, keď vaši ani na jedlo nemajú." Už už by sa strhla bitka, keby som nezakročila a nepozvala všetkých na pohárik.

Zrazu mi začal zvoniť mobil, bol to otec. Bola som zmätená „Nehovoril, že mu mám zavolať, keď budem chcieť ísť domov, nie on mne."

Zdvihla som to, z mobilu sa ozval krik: „Som na teba naštvaný, čo si pre boha robila? Vieš čo, potom to vyriešime, idem pre teba. Za päť minút buď pred barom a nech tam nečakám ani päť sekúnd." Keď to dopovedal zložil to. Pod miernym stresom, som si vložila mobil do kabelky a išla pred bar.

O chvíľku otcov tryskáč pristál na streche baru a on v obleku zletel na zem. Ani ma nepozdravil, iba mi hlavou naznačil nech sa ho chytím. Potom nás odniesol na strechu a nasadli sme si do tyskáča. Celu cestu domov vládlo hrobové ticho.

Keď sme prišli domov bolo 15:50. Otec mi prikázal nech si nastúpim do vesmírnej lode, s ktorou chodieva s Avengers na misie mimo Zeme. Poslúchla som ho, lebo vyzeral byť dosť nahnevaný a nervózny a to pri ňom nebýva zvykom.

Tony

Leteli sme na hlavné predstaviteľstvo. Miešali sa vo mne rôzne pocity, no momentálne vo mne prevládala nervozita, strach a hnev. Nevedel som čo mám čakať, prečo si nás predvolal pred seba priamo hlavný predstaviteľ. V liste bolo iba napísané, že sa tam mame urýchlene dostaviť aj s Nathalie.

Keď som hnev vo mne aspoň trochu utíšil, opýtal som sa Nathalie: „Čo si vyviedla, nech sa viem pripraviť."

„Nič som nespravila. Naozaj, musíš mi veriť." No z jej pohľadu som si bol istý, že mi nehovorí celú pravdu. Znova ma pohltil hnev, a tak som bol radšej ticho, lebo by som mohol povedať aj to, čo by som nechcel.

(Ak ste našli gramatické chyby, tak ma prosím opravte, ďakujem. Ak sa vám druhá kapitola páčila, tak budem rada za nejaký ten  komentik, prípadne aj hviezdičku.) 998 slov - druhá časť