Z pohľadu Kelsey
"Čo tu robíš?"
V momente keď som ho videla stáť predo mnou, bolo to akoby všetko okolo mňa zamrzlo a všetko čo som mala naplánované mu povedať zmizlo vo vzduchu.
"Nuž ahoj aj tebe" Uškrnula som sa a na mojej tvári sa ukázal úsmev.
Justin, avšak, toto nepovažoval za zábavné. Zamračil sa a zavrtel tvárou. "Nemala by si tu byť." Pokorne zasyčal a dalo by si povedať, že sa snažil ovládať svoje frustrácie.
Moja tvár stvrdlaa žiarili z nej všetky farby "A prečo?" Pozerala som naňho so zamračeným obočím.
"Pretože to nie je pre teba bezpečné." Zvrtol sa defenzívne a nemohla som sa nevysmiať jeho naivite.
Zdvihla som obočie, nebola som si istá či som ho počula správne. "Nie je to pre mňa čo ?"
"Bezpečné, Kelsey. Nie je to pre teba kurva bezpečné, aby si tu bola." Zasyčal jedovato, robiac mi zimomriavky na pokožke.
"Si zo mňa robíš srandu?" Postavila som sa, stála som sotva pár centimetrov od neho. "Nie je to pre mňa bezpečné?" Zdvôraznila som nevieriacky. "A čo každý jeden raz, čo som stála na tomto mieste?" Dala som si ruky v bok, obávajúc sa, že keby som nimi pohla, nezastavila by som sa pred búchaním na jeho hruď.
"Bol som idiot, že som veril, že som tomu veril. Bol som príliš očarený tebou, že som nepomyslel na nebezpečenstvá, ktoré by mohli prísť tým, že si tu." Jeho hlas bol napätý.
"Kraviny a ty to dobre vieš." Odfrkla som, trasúc mojou hlavou. "Prečo sa tak snažíš tváriť akoby ťa toto nezabíjalo ako to zabíja mňa?"
"Mala by si odísť... teraz." Ztuhol, nepohol ani svalom. "Predtým než ťa niekto uvidí!"
"Nikto ma neuvidí." Odfrkla som iritatívne. "Prepáč že ti kazím tvoju bublinu, ale nikto okrem tvojho kruhu ľudí sem nechodí až na mňa."
"A to sa zmení, začínajúc od dneška. Nehcem aby si sem chodila, rozumieš?" Opýtavo zdvihol obočie. Keď som neodpovedla, rozhodol sa, že by bolo najlepšie, len tak odísť.
A to aj urobil. Začal odo mňa kráčať preč, jeho rameno prišlo do kontaktu so mnou keď sa pretlačil popri mne, pripravený ísť hore schodami keď som sa rýchlo otočila, silno som schmatla jeho ruku predtým ako mal šancu úplne zmiznúť.
"Nerob to." zamrmlala som tvrdohlavo, snažiac sa dostať cez tu jeho hrubú hlavu. "Neodchádzaj znovu odo mňa."
Nachvíľu bolo ticho keď rozmýšľal nad mojimi slovami. Olizujúc si pery, a odo mňa odtiahol. "Kelsey.." Zvrtol hlavou. "Skončil som veci len pre tvoje dobro. Čo si naposledy pamätám, neznamenalo to, že tu môžeš prísť tak odíď." Ukázal smerom na cestu.
Zvrtla som hlavou. "Prečo si taký tvrdohlavý? Ty aj ja obidvaja dobre vieme, že nechceš aby som odišla."
"Prečo si si taká istá, že to nechcem?" Odvetil, jeho pohľad bol prázdny, bez žiadnych emócií. Bolo ťažké povedať, či to myslel vážne alebo nie.
"Pretože.." Dívajúc sa iným smerom. "keby si chcel aby som odišla, už by si to bol urobil. Veď vieš, že to pre teba nie je také ťažké len tak prehodiť ma na tvoje plecia a zobrať ma preč..." Narážala som sa na naše prvé stretnutie a nemohla som si pomôcť, iba pri pomyslení na to som mala motýliky v bruchu.
Len pomyslenie na to, keby som v tú noc nevošla do tých lesov vtedy keď som hľadala Carly. Nikdy by som nestretla Justina, bolo hrozné pretože on sa ukázal byť jednou z najlepších vecí, ktorá sa mi kedy stala.
