Z pohľadu Kelsey:
Ježiš, Mária, Jozef... to čoho som sa dostala tento krát?
„Čo tu robíš?“ nervózne som sa spýtala Carly, tvrdé pohľady mojich rodičov mi vypaľovali diery do tela.
„Myslela som si že sa stavím a pozriem sa ako sa máš ale vyzerá to tak že si sa chystala ísť ku mne aby sme si spravili našu úlohu z taliančiny?“ neveriacky sa na mňa pozerala.
„Áno...“ nemotorne som sa pomrvila. „Šla som ale nebola si doma...“
„Sú to skoro dve hodiny Kelsey.“ Môj otec tvrdo prehovoril, pery mal pevne stlačené. „Povedala by si nám láskavo kde si bola tie dve hodiny ktoré si si mala robiť úlohy?“
Cítila som ako mi všetko horí, cítila som sa prilepená k zemi a žalúdok mi bolestivo vrčal. „Ja--“
„A neklam nám.“ Tento krát prehovorila moja mama, jej hlas sa nebezpečne prerezával cez vzduch.
Moje oči prebehli na Carly, ona tam iba stála, nehýbala sa. Zmätene som zmraštila obočie.
Niečo tu nebolo v poriadku.
„Čo sa tu deje?“ vyslovila som svoje myšlienky, bola som mimo z celej situácie.
Carly si oblizla pery, vyhýbala sa môjmu pohľadu, moji rodičia sa na mňa stále neveriacky pozerali.
„Povedz nám pravdu Kelsey.“ Otec zase prehovoril. „A prestaň meniť tému.“
„Nemením len som teraz naozaj zmútená...“ zamrmlala som, mrvila som sa a pozerala sa okolo izby. O chvíľku som spadala Denissa na schodoch úprimnosť mu svietila v očiach.
Zmraštila som tvár, snažila som sa rozlúštiť čo mu jeho pocite chceli napovedať. Aby to uľahčil naznačil mi dve slová Justin a Carly a takmer okamžite som vedela čo myslel.
Zaťala som sánku, prísne som prikývla k Dennisovi, prešla som očami na Carly a venovala som jej pohľad toho najväčšieho zhnusenia aký som mohla spraviť.
„Kelsey... čakáme...“ môj otec nedočkavo klopkal nohou po zemi.
„Prečo by som ti mala niečo povedať?“ pozrela som sa neho. „Som si sitá že Carly vám povedala všetko čo ste chceli.“
Zdvihla hlavu hneď ako mi tie slová vyšli z úst a Dennisova správa mi bola teraz jasná.
„Kelsey--“
„Ako si mohla?“ vyprskla som. „Bola si moja najlepšia kamarátka!“
„Som tvoja najlepšia kamarátka!“ zvolala.
„Nie!“ ironicky som sa usmievala. „Nie si pretože keby si bola, nespravili by si mi toto.“ Pokrútila som hlavou. „Neznášam ťa!“
„Kelsey!“ moja mama vykríkla, zamietala tie slová ktoré som povedala ale nezaujímalo ma to.
„Vypadni z môjho domu.“ Ukázala som na dvere. „A vymaž si moje číslo z telefónu. Skončila som s tebou.“
„Ideš ukončiť naše priateľstvo kvôli nejakému chalanovi?!“ neveriacky vyprskla, moje správanie ju šokovalo.
Pobavene som sa zasmiala. „Tu vôbec nejde o Justina. To je pretože si robila veci za mojim chrbtom a žalovala si na mňa.“
„Kelsey McAdams!“ mama teraz kričala. „Neopováž sa kričať na Carly za to že ťa chcela ochrániť!“
„Ochrániť ma?“ zvrieskla som. „Myslíš že sa ma snaží ochraňovať?! Ochraňovať od čoho?“
„Od kriminálnika!“ môj otec vyprskol, hlas mal ťažký sklamaním. „Ako si nám to mohla spraviť a sebe?“
