Z pohľadu Kelsey:
Môj žalúdok spadol až k zemi v úplnej hrôze. Toto sa nemôže diať práve teraz.
V tom momente ako Justin vedľa mňa zamrzol som vedela že sa niečo deje ale nikdy som nečakala že ten dôvod je to, že je tu Luke.
Zo všetkých dní kedy sem mohol prísť to musel byť dnešok.
„Kelsey zlatíčko si v poriadku?“ Bola to moja mama aj napriek tomu ako bola blízko sa zdala ďaleko.
Preglgla som a sledovala som ako sa Luke koketne usmial – alebo z môjho pohľadu – nechutne na hostiteľku, zachichotala sa, položila mu ruku na plece a druhou ukazovala tam kde bol predpokladám bolo jeho miesto.
Hneď ako nasledovali hostiteľku, neznámi Lukeho kamarát ho pobúchal po hrudi a na niečo ukazoval a Lukeho pohľad sa začal otáčať mojim smerom.
Otočila som hlavu k rodičom a chytila som Justina za ruku aby som získala jeho pozornosť.
„Kelsey si v poriadku?“ moja mama mala na tvári ustráchaný výraz.
„Oh, uhm, áno som v poriadku.“ Pokrútila som hlavou a odchlipla som si z nápoja.
„Trasieš sa zlatíčko.“ Z jej hlasu bolo cítiť obavy a neuvedomila som si to až kým som sa na seba nepozrela, fakt som sa triasla.
„Kelsey...“ teraz začal môj otec s nadvihnutým obočím. „Si si istá že si v poriadku?“ Justinove oči ma pálili na tvári, jeho pohľad bol taký intenzívny že by mi mohol vypáliť diery do pokožky. Vedela som že chcel niečo povedať ale keby to spravil vybuchol by a prepuklo by peklo.
Oblizla som si pery a odkašľala som si. „Som v poriadku; len som videla chrobáka alebo niečo...“ zamávala som rukou aby zmenili tému.
„Chrobáka?“ Dennis sa na mňa pozrel a prehovoril prvý krát odkedy sme prišli.
„Áno.“ Zasyčala som. „Chrobáka.“ Keď som si všimla ten Dennisov prekvapený pohľad cítila som sa previnilo. „Mrzí ma to. Nechcela som na teba vybehnúť.“ Vzdychajúc som sa postavila. „Ospravedlňte ma nachvíľku prosím.“
„Kam ideš?“ spýtal sa môj otec ktorý bol z toho všetkého mimo.
„No toaletu.“
Moja matka prikývla a naznačovala mi aby som šla. „Budeme tu keď sa vrátiš.“
Milo som sa usmiala a ticho som jej poďakovala, potom som sa zúfalo pozrela na Justina aby vedel že mám strach a som nervózna.
Vyšuchol sa z boxu a čakal kým vyjdem aj ja, vážne sa na mňa pozrel. Chytil ma za líce zatiaľ čo ma jemne hladkal a oči zabáral do mojich. Sklonil sa dole a pobozkal ma na čelo. „Bude to v poriadku.“ Zamrmlal.
„Viem.“ Zašepkala som, venovala som mu malý úsmev a šla som okolo neho na záchody, Justin ma pozoroval celú cestu.
Chytila som kľučku a vošla som do otvoreného priestoru, dvere sa za mnou hneď vŕzgajúc zavreli a ja som nadskočila pretože som taký zvuk nečakala.
Prekliala som si život a donútila som sa upokojiť sa. Prešla som k jednému z piatich umývadiel pripevnených na stene oproti kabínkam s toaletami; pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle.
Z tváre mi zmizla jej prirodzená farba a vyzerala som ako duch. Líca som mala červené a potili sa mi dlane.
Oblizla som si per y a otočila som kohútik, nechala som aby mi studená voda prúdila na ruky. Na pokožke mi naskočila husia koža z toho nepredvídaného chladu. Zahryzla som si do líca a priložila som si vlhkú ruku na líce aby som sa zbavila tej horúčavy.
