Z pohľadu Justina:
„Je škola naozaj zavretá?“ Kelsey sa na mňa pozrela keď si zapla pás.
Už som jej ráno volala aby som jej povedal novinky a že ju niekam zoberiem.
„Áno, Kelsey.“ Naštartoval som auto a šiel som preč skôr ako nás niekto videl. „Môžeš si aj pozrieť stránku školy.“
„Hm,“ Kelsey sa pohrabala v taške. „Myslím si že by som mohla.“ Vytiahla mobil, nadvihol som obočie, pozoroval som ju odomknúť mobil a spustiť safari aplikáciu. Napísala stránku školy, keď sa stránka otvorila veľké tučné písmená hovorili: Škola je zavretá, stretnutie zamestnancov. Užite si víkend.
Zaškeril som sa keď som videl ako sa začervenala. Zasmiala sa aby zabila to divné ticho, oblizla si pery, pomaly odložila mobil a pozrela sa na mňa.
„Hovorila si niečo?“ detsky som sa na ňu zaškeril, vedel som že som jej ukázal že mám pravdu.
„Oh ticho a šoféruj.“ Kelsey zamrmlala a usmiala sa na mňa aby som vedel že si robí srandu.
Zasmial som sa, zaradil som spiatočku, otočil som auto a šiel som dole po ulici. „Nemôžem uveriť že si si naozaj pozrela tú stránku.“ Pokrútil som hlavou. „Páči sa mi ako veľmi my veríš zlatko, naozaj.“ Sarkasticky som poznamenal.
„Verím ti...“ zastavila sa. „len nie o škole.“ Chichotajúc sa pozrela von oknom, ťukala prstami o opierku na ruky do rytmu jej srdca.
Prevrátil som očami, naklonil som sa a otvoril som priehradku na doklady, vytiahol som si odtiaľ cigarety, z vačku na rifliach som si vytiahol zapaľovač a zapálil som si cigaretu.
Kašľajúc Kelsey pred sebou zamávala rukou. „Prestaneš niekedy fajčiť?“
Potiahol som si, podržal som dym v sebe predtým ako som to vydýchol ústami aj nosom. „Nie.“ Monotónne som poznamenal a žmurkol som na ňu.
„Vieš že môžeš dostať rakovinu pľúc.“ Poznamenala a neveriacky na mňa pozerala.
„Je väčšia šanca že ma zastrelia ako to že zomriem na rakovinu zlatko.“ Zase som si potiahol z cigarety predtým ako som vyfúkol. Trošku som otvoril okno a vypustil som dym von.
Krajom oka som videla že Kelsey stuhla a na tvári mala neistý výraz.
Zahryzol som si do líca. „Zlatko...“ jemne som zamrmlal. „Len som si robil srandu.“ Vzdychol som, chytil som jej ruku a palcom som jej hladkal hánky.
„Myslím že to nie je vtipné Justin.“ Pozrela sa na mňa. „Teda viem že si sa snažil len odľahčiť situáciu ale obaja vieme že je to čiastočne pravda a straší ma to.“
„Hej, hej, hej...“ pokrútil som hlavou, na tvári som mal úplne úprimný výraz. „Takto nemysli.“
„Prečo nie?“ odsekla. „Je to pravda. Nemôžem predstierať že naše životy sú perfektné.“ Pokrútila hlavou a zamračila sa.
Zmätok ma ovládol a zmätene som sa na ňu pozeral. „Odkiaľ sa to všetko berie?“
Kelsey si zahryzla do pery a vyhýbala sa môjmu pohľadu. Zhlboka sa nadýchla, zavrela oči a pokrútila hlavou. „Mrzí ma to...“
„Nemusí. Nemá ťa čo mrzieť.“ Nemal som náladu aby som spôsobil nehodu, prešiel som autom k tomu najbližšiemu obrubníku. „Chcem aby si sa so mnou rozprávala.“ Naklonil som sa a odsunul som jej vlasy z tváre. „Čo ťa trápi?“
