Poklepkávala som si po krku a potom som sa utrela do papierovej utierky.
Zahodila som ju do koša a zhlboka som sa nadýchla, znovu som sa pozrela na to dievča ktoré na mňa pozeralo ani som nespoznala že som to ja.
Ako sa môj život takto pokašľal?
Prečo ma boh tak nenávidí?
Jediné čo som chcela bolo aby som bola jednu noc šťastná, jednu noc ktorú som si mohla užiť a nemusela by som sa báť ničoho z vonku. Veci pre nás začínali vyzerať dobre a samozrejme sa tomu niečo muselopostaviť do cesty.
Pokrútila som hlavou aby som sa zbavila sĺz, ktoré mi chceli vykĺznuť, rozhodla som sa že bude najlepšie vrátiť sa k stolu. Už teraz som vyzerala dosť podozrivo; posledná vec ktorú som chcela je dať im ďalší dôvod aby si mysleli že sa so mnou niečo deje.
Otvorila som dvere čo viedli von z toaliet, otočila som sa pripravená ísť späť k boxu keď som cítila ruky ako ma schmatli za plecia a násilne ma pritlačili o stenu.
Skríkla som z tej náhlej bolesti aj keď to nebolo počuť pretože mi prikryl ústa rukou. Znepokojene som sa pozrela hore a videla som nad sebou Lukeho.
Žalúdok mi stvrdol strachom ale snažila som sa to zakryť ako keby som sa v takejto situácií už ocitla. Keď som sa upokojila, dal mi ruku preč z úst a dal mi priestor aby som prehovorila. „Choď odo mňa preč.“ Prísne som prehovorila a snažila som sa dostať z jeho zovretia.
„Nemôžem nič robiť miláčik.“ Prehovoril nízkych chrapľavým hlasom z ktorého mi po chrbte behali zimomriavky.
„Luke všade sú tu ľudia. Nedostaneš sa z toho, teraz daj zo mňa preč tvoje špinavé ruky.“ Vyprskla som a hnev ma už ovládal.
„Ou, stále si drzá ako posledný krát čo sme sa videli.“ Zaškeril sa. „Nemyslím si že si chceš zopakovať čo sa stalo posledný krát keď si bola ku mne hnusná?“ zostala som potichu a stále na mňa hľadel.
Zvíjala som sa pod ním, chcela som sa dostať preč. Keby nás Justin videl zbláznil by sa a táto večera by sa otočila k najhoršiemu.
Veci začínali vyzerať pre nás pekne.
„Navrhujem ti aby si sa prestala hýbať ak nechceš aby som ťa chytil za ten tvoj malý krk.“ Nahnevane sa uškrnul.
„Zlez zo mňa lebo prisahám bohu budem kričať.“ Varovala som ho a snažila som sa znieť zastrašujúco ale iba som ho rozčúlila.
„Sprav to a odtrhnem ti hlavu.“ Vražedne mi zašepkal do ucha a prsty mi zabáral do pokožky na pleciach.
Zamrzla som, nechcela som už viac pokúšať šťastie. „Čo chceš?“
Zachichotal sa a naklonil hlavu k môjmu uchu a prešiel mi po ňom perami. „Teba.“
Z pohľadu Justina:
Už to bolo asi desať minút čo Kelsey odišla a začínal som sa báť. Viem že dievčatám to na toalete trvá večnosť ale s Lukem v jednej budove som si nemohol pomôcť ale myslel som na to najhoršie.
„Dúfam že je v poriadku.“ Melissa zamrmlala jej manželovi a v hlase mala obavy.
„Som si istý že je v poriadku Melissa, neboj sa.“ Aj keď Paul, Kelseyin otec sa snažil vyzerať pokojný a pri zmysloch dalo sa povedať že bol nepokojný tak ako jeho manželka.
