22. In the library

46 7 12
                                    

,,Ako ti to môžem vynahradiť?" opýtal sa ma Liam keď sme vychádzali zo školy. Celý deň sa mi dosť venoval. Ani neviem či to bolo len tým, že som ho kryl alebo to bolo len tak. Verím prvej možnosti, ale snažím sa uveriť aj tej druhej

Samozrejme som nič nepotreboval. Stačilo mi to silné objatie a pekne poďakovanie. Nie som náročný

,,Nemusíš mi to nijak vynahradiť. Urobil som to veľmi rád" povedal som usmievavo. Pokračovali sme ďalej v ceste ani nevedno kam. Len sme sa prechádzali a vnímali všetky krásne veci okolo nás

,,Neverím ti" podpychol ma Liam a trochu do mňa strkol. To som mu samozrejme musel ako správny kamarat vrátiť

,,Tak mi začni veriť" zasmial som a ďalej doň ho jemne štuchal

,,Hej, čo robíš?" smial sa aj Liam. Cítil som sa s ním perfektne

,,Strkám do teba" povedal som a zastal keďže sme sa nejak dostali pred knižnicu. Liam sa na mňa nechápavo pozeral a na naň ho tiež

,,Chceli sme ísť sem?" opýtal som sa Liama a ten sa len pozeral raz na mňa a potom na obrovskú budovu pred nami

,,Neviem, ale môžme tu začať robiť projekt" rozhodol Liam a tak vošiel do knižnice. Pomalým krokom som ho nasledoval. Potichu sme sa pozdravili a sadli si ju jednému z voľných stolov

Vybral som výkres a ceruzky

,,Stále nechapem prečo to musíme robiť na papieri" zafňukal Liam a vtedy som dostal dokonaly nápad

,,Počkaj. Ucitelka povedala, že to nemáme robiť ako prezentáciu, ale nepovedala, že to nemozme robiť na počítači a neskôr to vytlačiť" povedal som a Liam s úsmevom prikývol. Vybral svoj notebook a otvoril word. ,,Budeš písať?" opýtal sa ma a ja som mu prikývol a zobral si notebook do vlastných rúk

,,No takže, čo tu chceme napísať?" opýtal sa Liam a ja som vôbec nevedel, čo vlastne chceme robiť. Nemal som potuchy, čo napíšeme

,,Myslíš si, že tu majú aj nejakú LGBTQ knihu?" opýtal som sa a Liam niekde odišiel. Ten sa tu asi vyzná. No hneď na to sa vrátil

,,No pod so mnou nie" povedal a ja som rýchlo vyskočil zo stoličky a nasledoval ho. Prišli sme ku pultu k mladej pani

,,Dobrý deň, chcem sa opýtať, mate tu nejaké LGBTQ knihy?" opýtal sa Liam a ja som za nich ticho stál a pozeral sa do zeme. Príde mi to trápne, ale tak už s tým neurobím

,,Áno samozrejme. Poďte zavediem vás" povedala a odišla niekde do rohu knižnice. Prišli sme za ňou a nasli celý regál kde sa nachádzali len takéto knihy

,,Dakujeme" poďakoval sa Liam a ona sa usmiala a odišla naspäť ku pultu

,,Aký je plán?" opýtal som sa a rozhliadal sa okolo seba. Všetky knihy mali na sebe farebné obaly. Ako som tak pomaly išiel ďalej a ďalej zdalo sa mi akoby som sa nachádzal v krajine dúhy. Všetko tu bolo tak farebné a plne farieb. Akoby to bolo jediné pekne miesto na svete. Obdival som to

,,Haló počúvaš ma?" zakýval mi pred tvárou Liam a ja som sa prebral a zacal ho počúvať. ,,Zober toľko kníh koľko unesieš a zoberieme ich ku stolu" povedal znova a ja som ho poslúchol. Hocijaku, čo som zbadal, som ju zobral a tak som ich po chvíľke všetky niesol ku stolu. Boli dosť ťažké, ale radšej ich ponesiem až ku stolu akoby som ich tu mal v strede chodby položiť na zem

Prišiel som ku stolu a knihy dal na jednu kopu. ,,Myslím, ze toľko ich bude stačiť" povedal som a sadol si naspäť na miesto

,,Všetko, čo prečítam nahlas ty zapíšeš do notebooku. Potom pridáme ešte nejaké obrázky" povedal a ja som prikývol

=====================

,,Trvalo nám to skoro 4 hodiny, ale mame to hotové" s radosťou povedal Liam a ja som bol neskutočne šťastný keďže ma už veľmi boleli prsty

Liam sa znova niekde postavil a odchádzal a ja som ho už automaticky nasledoval. Znova sme prišli ku mladej žene a ona sa na nás s úsmevom pozerala

,,Máte tu aj tlačiarne?" opýtal sa a žena začala vysvetľovať kde sú. Liam to zrejme pochopil, ale ja som ju vôbec nepočúval

S Liamom sme našli tlačiarne a začali tlačiť celý náš projekt. Po chvíľke sa dotlačil a Liam si ho hneď zobral do rúk

,,Mam mladšiu nevlastnu sestru. Ona to rada vymaluje ak jej poviem, co ako treba" povedal Liam a ja som nijak neprotestoval

,,Koľko má tvoja sestra?" opýtal som sa ho ani neviem prečo. Len mi to tak napadlo

,,11" povedal Liam a obidvaja sme sa vydali dať všetky knihy naspäť

Všetko sme upratali a mali namierené prec z knižnice

,,Dovidenia, ďakujeme za pomoc" povedal som a ona sa na nás stále pozerala s úsmevom

,,Dúfam, že ste niečo zistili" povedala a mrkla na nás okom. Neviem, čo tým myslela, ale aj tak s úsmevom na tvári sme s Liamom odchádzali

,,Konečne to mame hotové" povzdychol som si a pozrel sa na Liama

,,A dokonca sa až až tú fotku a ruku, nič zlé nestalo" zasmial sa Liam a ja som s nim súhlasím

Obidvaja sme sa rozlúčili a išli svojou cestou

Prepáčte, že časť je kratšia ako predošlé častý, ale musím ísť spať, lebo vstávať znova o 6 nie je žiadna výhra hlavne keď som celé prázdniny spadla do 12

Síce je 23:39, ale to nevadí :D

Inak zatiaľ všetky napísané časti venujem Fox_ie01 a gay_erection za to, že komentujte skoro každú časť, ktorú napíšem. Hneď mi to zlepší deň

Lucy ×͜×

His Beauty  //Niam//Where stories live. Discover now