His Beauty //Niam//

5. end of school year

S mamou a otcom sme spolu poslali prihlášku na Harvard s požiadavkou o štipendium. Verím, že ho dostanem, ale nerobím dopredu urýchlene závery

Už som ležal na posteli a hľadal film, ktorý by som si mohol pozrieť. Na email mi však prišla nejaká správa a tak som ju rozklikol a čítal

Chris

Ahoj Ni, prepac, že sa ozývam tak neskoro, ale hľadal som tie správne slová. Mam ta rad tak isto ako Zayna. To, že som sa s ním chvíľu rozprával neznamená, že ho mám radšej. Poznám sa s ním už dlho, ale za to som si k nemu neurobil taky vzťah ako k tebe. Vždy ostaneme kamarátmi aj keď to bude iné keďže ideš na Harvard. Nezabudnem na teba. To si zapamätaj. Verím, že si nájdeš lepsich kamaratov a ja asi budem medzi tými poslednými, ale aj tak ma teba nezabudnem. Užijeme si to najlepšie leto

Táto správa ma tak dojala, že po líci sa mi spustila prvá slza. Na začiatku pre mňa bude takže byť od neho tak ďaleko, ale budem si musieť zvyknúť. Znie to akoby som tam musel ísť, ale ja tak chcem ísť

A keďže ma zavalila kopa šťastia, nepotreboval som film na to aby som zaspal. Bol som šťastný a s takým pocitom som zaspal

========================

Tak a je to tu. Koniec školského roka. Dnes som mal byt posledný krát v tejto škole. V mysli sa mi prehrávali rôzne zážitky. Boli to skvele roky so skvelými ľuďmi

,,Vstavaj Niall. Je posledný deň!" zakričala mama z dola a mne neostalo nič iné ako ju posluchnut

,,Tak, čo, už máš plány na leto? Dohodli ste sa na niečom s Chrisom?" zavalila ma otázkami mama, hneď ako som vošiel do kuchyne

,,Rozhodli sme sa, že si užijeme najlepšie leto. Chcem s ním stráviť aspoň toto leto, pred tým ako sa skoro rok neuvidíme" povedal som mame a zobral si jogurt z chladničky

,,A povedal si mu, ze 15. augusta už musíš odísť aby sme všetko stihli?" opýtal sa ma otec, ktorý niečo čítal v novinách

,,Ešte nie. Poviem mu to dnes. Určite ms pochopi. Zajtra vymyslím nejaký program na to aby sme sa mohli vidieť každý deň. Neviem kedy to na mňa príde, ale chýba mi" povedal som a už som chcel ísť preč keď ma zastavil matkin hlas

,,Čo tým myslíš?"

,,Myslím tým to, že neviem kedy budem plakat, ale už teraz mi chýba. Bude mi bez neho tak smutno. Zažili sme až príliš veľa zážitkov na to aby som len tak mohol odísť. Ale, čo narobím. Škola vola a ja sa musím ísť pripraviť. Veď je predsa posledný deň!" rozbehol som sa do izby a začal si obliekať oblek. Kúpili sme ho len nedávno a tak mi bude určite dobrý

,,Môžeme vyraziť?" spýtala sa ma mama keď vošla do mojej izby a ja som na sebe dolaďoval posledné detaily

,,Áno môžeme"

,,Zlatko, ešte pred tým ako odideme ti chcem povedať, že som na teba veľmi pyšná. Som šťastná, že si sa zatiaľ dostal tak ďaleko a ja verím, že to nie je koniec. Môžeš toho veľa dosiahnuť a tak sa vždy uchop príležitosti, ktorá sa ti naskytne a nečakaj na tu správnu pretože môže prísť neskoro" povedal mama a silno ma objala

Bol som šťastný, že mám takú mamu. Vždy ma vedela podporiť a keď mi dlho nepovedala ako je na mňa hrdá, vždy to nahradila takýmto dlhým slohol