6. ,,I'm going to Boston in august"

64 9 4
                                    

Takže keď by niekto chcel, tu je obrázok Chrisa (myslím ako vyzerá)

Neviem ako vy, ale mne sa aj tak visc páčia chlapci ako Chris :D

A

teraz môžme začať s príbehom


Niall sa zobudil s veľkou bolesťou hlavy, ktorú aj očakával. No jeho myslenie bolo na dostatočnej úrovni aby si spomenul, že Chrisovi zabudol povedať dôležitú správu o jeho odchode

Preto sa rýchlo pozbieral z postele a rozbehol sa ku dverám. Aj keď by mala, nezaujímala ho jeho veľká bolesť hlavy. Uvedomil si to až v strede chodby, kde sa mu až príliš zatočila a on tak spadol na zem

,,Zlatko si v poriadku?" pribehla ku nemu jeho mama a začala si ho obzerať

,,Myslím, ze ano" hovoril Niall a z jeho úst bol cítiť veľký zápach alkoholu. Momentálne ani on sám z toho nebol nadšený keďže sa ponáhľal, ale jeho mame to prekážalo oveľa viac

,,Ty si pil? Prišiel si domov opitý? Co som ti vravela? Nemohol si to niečím zajest?" hlasno naň ho vyhúkla toľko otázok, že ich Niall ani nestihol spracovať, nie to ešte odpovedat

Po chvíľke ticha si Niall uvedomil, že už prešla skoro pokla dňa a on nič neurobil. Normálne mu to bolo jedno, ale teraz sa potreboval porozprávať s Chrisom

,,Mami porozprávame sa potom, teraz sa naozaj ponáhľam" povedal Niall a zdvihol sa zo zeme. Bežal naspäť do izby a niečo na seba obliekol

Zas bežal po chodbe až dole ku dverám kde si zobral mobil a kľúče od auta. Otvoril dvere a utekal do garáže kde naštartoval auto

Keď konečne prišiel pred Chrisov dom, otvoril dvere a utekal ku tym vchodovým. Zaklopal a nedočkavo čakal kým mu niekto otvorí

Dlho čakal, ale dočkal sa. Dvere mu, ale neotvoril nikto z jeho rodiny, ktorú by poznal

,,Dobrý deň chlapče. Co by si chcel?" spýtala sa milo starenka. Nebola veľmi stará, ale dosť na to aby mohla byť Chrisovou babkou

,,Dobrý deň. Je doma Chris?" opýtal sa a obzeral sa do domu či hi tam niekde nezbada. Netrpezlivo prešľapoval z jednej na druhú nohu

,,Ale áno. Chris mas tu návštevu!" zakričala do domu kde sa ozvala jemná ozvena. Zrazu bolo počuť aj škrípanie schodov a silný buchot nôh

Niall hneď vedel komu tento silný buchot patrí a tak sa najprv tešil, ale potom zase viac stresoval pretože sem prišiel a ani nevedel ako mu to ma povedať

,,Ahoj Niall" pozdravil ho Chris keď prišiel ku dverám a uvidel v nich Nialla. ,,Babka môžeš ísť naspäť do obývačky" povedal jej Chris a ona sa pomaly vybrala do obývačky

,,Takže prečo si prišiel?" opýtal sa ho, trochu vykrútil hlavu do ľava a jemne sa usmial

,,Noo, mohli by sme ísť niekde inde ako tu,  lebo by som ti to chcel povedať niekde v súkromí" povedal Niall a hlavu spustil dole, keďže sa hanbil za svoje slová

,,Ah,samozrejme zabudol som" zasmial sa a buchol si po hlave. ,,Pod do mojej izby" povedal a zatvoril za ním dvere. Obaja išli hore po schodoch kde hneď vošli do Chrisovej izby

,,Posad sa" povedal Chris Niallovi a ten to prijal a posadil sa na postel. ,,Takže, čo bolo tak dôležité?" opýtal sa Chris a znova čakal na Nialovu odpoveď, ktorá hodnú chvíľu neprichadzala

,,No ide tu o to, že som ti sľúbil to najlepšie leto v tvojom živote akurát s tebou nestrávil celé leto" sekavo hovoril Niall a snažil sa pretiahnuť tuto chvíľu, čo najviac aj keď to už dávno chcel mať za sebou

,,Čo tým myslíš?" nechápal Chris. Bol zmätený z toho, čo Niall povedal. Ako to myslel, že s ním nestravi to najlepšie leto? Ako to, že s ním nebude? Mal ešte veľa otázok no na ne odpoveď stále nevedel a to ho štvalo

,,Ide tu o tom, že kebyze sa dostanem na Harvard musel by som do Bostonu odísť už v auguste aby som si stihol nájsť dobre ubytovanie a všetko zariadiť. Nerobím urýchlene závery, ale je tu veľká možnosť, že sa tam dostanem" hovoril potichu Niall. Zrejme nechcel aby ho Chris počul, ale on počul každé jedno slovo. Zranilo ho to, ale, čo by už on s tým urobil?

,,Kolkeho presne by si mal odísť?" hlbokým tónom hlasu hovoril Chris. Dalo by sa povedal, že až skoro... naštvanym. Niall mal na tele zimomriavky keďže sa bal, čo sa stane ďalej. Ani on nebol nadšený, že ho musí opustiť, ale ide si za svojim snom

,,15" jednoducho mu odpovedal Niall a znova sa zahľadel na svoje nohy, ktoré trochu levitovali keďže Chrisova posteľ bola dosť vysoká

,,Musím to trochu spracovať. Mohol by si prosím odísť? Dnes ti ešte napíšem" zarazene vravel Chris a Nialla to veľmi bolelo. Mal jediného pravého kamaráta a toho zrejme tiež stratil

,,Ale Chri-" nedopovedal Niall keďže ho zastavil kto iný ako Chris

,,Myslím to vážne, prosím odid" hovoril stále zarazene a teraz už aj smutne Chris. Niallovi neostávalo nič iné ako posluchnut ho. Nechcel ho este viac naštvať a tak sa zdvihol z postele a ticho odišiel tak ako z izby aj z domu

Celu cestu domov premýšľal o tom ci urobil správne, že sa prihlásil na Harvard. Či urobí správne keď odíde. Veď tu na v podstate všetko. Domov, rodinu, kamaratov. Co mu tu chýba? Kto mu tu chýba?

Trochu kratšia časť, ale aj tak dúfam, že niekoho potešila. Co si myslite, ako to dopadne medzi Niallom a Chrisom?

Prajem dobrú noc

𝑳𝒖𝒄𝒚 ×͜×

His Beauty  //Niam//Where stories live. Discover now