His Beauty //Niam//

14. tomorrow?

Neviem kde to som, neviem koľko je hodín a ani neviem ako som sa tu dostal, ale po zobudení som zistil, ze som zaspal na gauči v nejakom dome. Okolo seba som videl mne neznámych ľudí. Dosť to tu zapachalo, ale nemal som silu postaviť sa

Urobil som tak až keď mi začal zvoniť mobil. Kto mi len teraz môže volať? Nepozeral som sa na meno užívateľa a rovno som zdvihol telefón. Hlavne aby to už prestalo vyzváňať

,,Prosím?" opýtal som sa do telefónu a čakal kto sa ozve z druhej strany. Chvíľu som tam nič nepocul. Bolo tam len ticho a nič viac

Až po chvíli sa konečne niekto ozval

,,Niall? Si to ty?" opýtal sa ma nejaký človek. Jeho hlas mi prišiel povedomí, ale kvôli bolesti hlavy som nedokázal premýšľať o tom kto mi vola

,,Áno. Kto vola?" pýtal som sa. Stále som nevedel odkiaľ ten hlas poznám

,,To som ja Louis. Volám z Harryho telefónu. Neviem kde sme sa ocitli, ale Harry tu leží vedľa mňa a tvrdo spi. Nikde ta tu nevidím tak ti volám ci si už na izbe alebo kde vlastne si?" opýtal sa ma Loui. Takže oni sú niekde inde ako ja? Kde sa to vlastne nachádzam. Ten alkohol so mnou robí, ale divy

,,Hmmm ja vlastne ani neviem kde som. Ale je tu veľa ľudí. Som zrejme v nejakom dome konkrétne v obývačke. Neviem ako som sa sem dostal a ani kde som, ale neskutočne ma bolí hlava" zafňukal som mu do telefónu. Vážne ma hlava dosť bolela

,,My sa nachádzame v nejakej spálni. Aj mňa hlava dosť boli takže idem nájsť kuchyňu. Potrebujem si dat vodu" súhlasil som s nim a pomaly sa postavil za gauča. Dosť to bolelo, ale musel som to zastavil alebo zmierniť studenou vodou. Obidvaja sme zlozilu telefón. Napijem sa a začnem premýšľať ako sa dostanem naspäť. Vošiel som do kuchyne a začal hľadať poháre. Našťastie som ich hneď našiel a tak som si jeden vybral a nalial si vodu do pohára

Keď som ju začal piť počul som nejaký buchot. Akoby niekto silno búchal nohami po schodoch. Nijak som to neriešil. Zrejme sa zobudil niekto iný ako ja. Aspoň by som sa mohol dozvedieť kde som a ako sa mam dostať naspäť na intrak

Buchot sa približoval a tak som čakal kto vojde do miestnosti. Čakal som každého, ale nie jeho. Vo dverách sa objavil Louis. Moj kamarát Louis! Nebol som tam sám

,,Niall? Si to ty? Už som sa zľakol, že sme všetci niekde inde. V tej obývačke je naozaj veľký smrad. Ani neviem ako sme sa do tohto domu dostali. Neviem ako ty, ale ja mam chuť odísť" zasmial sa Loui a tiež si napustil vodu do pohára

,,Aj ja, ale ešte pred tým budeme musieť zobudiť Harryho" povedal som a nechal pohár na stole. ,,O to sa postarám" povedal Loui a odišiel. Zrejme ho išiel hneď zobudiť. Zatiaľ som sa len pozerala po dobe a čakal na nich. Otvoril som okna aby sa tu trochu vyvetralo

O chvíľu prišli už obidvaja a tak sme sa mohli vydať na cestu. Ďaleko sme sa určite nedostali keďže sme o necelých 20 minút boli už na izbe. Postupne sme sa všetci osprochovali aby celá izba nezapáchala od alkoholu. Už teraz ľutujem toho chlapca, ktorému patrí ten obrovský dom

Keď som bol v sprche rozmýšľal som o tom kedy vlastne začína prvý deň školy. Určite to už nebude dlho. O pár dní začne. Neteším sa, ale nemám na vyber. Nie, že by som tu bol nerád, to teda som, ale po prázdninách sa mi začína ťažko učiť. Potom je to už celkom ľahké

Vyšiel som z kúpeľne a opýtal sa chlapcov na to aký je dnes dátum. Potreboval som si overiť, že mám naozaj pravdu

,,31. augusta" odpovedal mi Harry a ja som sa poriadne zarazil. Už zajtra škola?

,,Zajtra?" povedal som nahlas a obidvaja sa na mňa cudne pozerali. Nechápali o čo ide. To je pri nich celkom normálne

,,Zajtra je prvého septembra. Zajtra sa začína škola!" vydesene som zakričal až Harry vyskočil z postele. Bojím sa. Nie som pripravený? Koho to bol dom? Prečo bol tak veľký? Pokladal som si hocijaké otázky a len odpoveď na ne by ma mohla upokojiť. Ale keďže som odpoveď nedostával, bol som čím viac tým viac nervoznejší

,,Niall ukludni sa" hovoril Loui, ale nijak to nezaberalo. Pomaly si so mnou sadal na posteľ a kolísaním ma pomaly ukludnoval

Ja som si automaticky ľahol a zatvoril oči

,,Niall vstavaj!" kričal na mňa hlas, ale ja som sa zobudiť nechcel. Veď som sa skoro vôbec nevyspal. Hlas som počul ešte nespočetne veľa krát a tak som bol nútený zobudiť sa

,,Niall o chvíľu bude večer a nemáš do školy nič zbalené. Za iných okolností by sme ta nebudili, ale mal by si si niečo pripraviť" povedal mi Harry. Este rozospato som vstal z postele a do vaku si pripravil peračník, zošit a notebook. Položil som ho na stoličku a znova sa uložil na spánok

Ďalšia časť, nie je nič extra, ale dúfam, že vám to ďalšou vynahradím

Kto vie koho ten dom bol. Neviem ako vy, ale už teraz ľutujem majiteľa, že to musí všetko upratat :D

Good night my luvs

Lucy ×͜×