7. dog

58 7 2
                                    

Niall prišiel domov úplne zničený. Jeho oči boli červené od plaču a jeho nohy ledva došli domov. Sadol si na gauč z hlavu si schoval do rúk

,,Niall, zlatíčko si v pohode?" prihovorila sa mu jeho matka, ktorá vypla program aby sa venovala svojmu synovi

,,Nie, nie som" úprimne povedal Niall a znova mu slzy tiekli po lícach. Nedokázal ich zastaviť. Ani keby sa celou silou snažil. Nedokázal to. Už nevedel, čo robí dobre a co zle

,,Prečo?" opýtala sa ho mama a privinula si ho do objatia. Jemne ho kolísala a hrala sa s jeho vlasmi. V detstve mu to pomáhalo aby prestal plakat a tak verila, že to tak bude aj teraz

,,Chris sa na mňa zrejme naštval kvôli tomu, že odchádzam. Jeho hlas bol raz smutny, potom naštvaný, zmätený. Ja neviem. Urobil som dobre, že som sa prihlásil na Harvard? Nemal by som ostať tu?" pokladal Niall otázky

,,Jasné, že si urobil dobre, že si sa tam prihlásil. Máš na to. Chris potrebuje chvíľu čas. A ak je tvoj pravý kamarát, tak ta pochopi a podporí ta. Nerob si žiadne starosti" upokojovala ho matka a snažila sa mu dodať sebavedomie, keďže jej syn má naozaj veľkú šancu uspieť aj na tým najťažších školách

,,Ďakujem mama" ticho povedal Niall a odišiel do kuchyne kde si z mraziaka vybral veľa zmrzliny

,,Čo máš v pláne robiť?" opýtal sa jeho otec nechápavo keď videl Niall berie do ruk kopu zmrzliny, že sa mu ledva zmesti do rúk

,,Všetko zjest" povedal Niall a poukazoval na zmrzlinu. Vybral ešte lyžicu a odišiel do svojej izby

Už pozeral snáď deviaty film a zmrzliny mal stále veľa. Aj keď ju jedol akoby mu ju mal niekto zobrať

,,Horší film som zrejme ešte ani nevidel" naštvane si vravel Niall. Začalo ho to nudiť a tak zavral notebook, odložil všetkú zmrzlinu a ľahol si do postele

Nečakal, že mu Chris dnes ešte zavolá alebo napíše. Ako vravela jeho mama. Potrebuje čas

Niall

Neviem koľko času potrebuje, ale ja počkám. Aj keby to mali byť celé mesiace ci roky, ja počkám

S týmito myšlienkami som sa uložil do jemných a nadychanych perín a potichu zaspal

==============

,,Niall. Niall! Hneď vstavaj. Volala mi pani Forestová, že na dnes jej postrážime jej psa Maxa. Ja idem do prace takže sa mu musíš venovať ty" hovorila nahlas Niallova mama v jeho izbe a trochu s ním triasla aby sa zobudil

Niečo si zamrmlal, ale napokon otvoril oči. ,,Koľko je hodín?" zúfalo sa pýtal

,,11:30"

,,Za 15 minút som dole" povedal Niall a jeho mama s uškrnom odišla preč z jeho izby

,,Prečo práve ja musím znova strážiť jej psa? Nech si nájde opatrovateľku" nastvane hovoril a vstaval z postele

=========

,,Dobrý deň pani Horanová" pozdravila sa žena, ktorá stála pred dverami. V ruke držala voditko a na zemi sa nachádzalo to zlaté stvorenie

,,Dobrý deň" odzdravila sa a trochu sa usmiala. Žena jej podala voditko a so zakyvanim odisla

Ku dverám prišiel Niall a povedal:

,,Čakal som, že bude milsia" prevzal si psa a keď sa vonkajšie dvere zatvorili, on mu dal votiko dole

,,Trochu voľnosti ti nezaškodí" zasmial sa a robil si raňajky, ktoré sa skladali z mlieka a cereálii

Niall dojedol raňajky a misku dal do umývačky. Len, čo sa otočil pred jeho nohami sedelo štvornohé zvieratko. Niall sa až príliš zľakol a poskočil na mieste 

,,Vieš ako si ma vyľakal?" zasmial sa a pohladkal psa. ,,Určite si hladný. Pozrieme sa ci máme ešte nejaké granulky pre nášho hladného Maxa" povedal Niall a otvoril skrinku kde sa malo nachádzať jedlo pre psa

,,Ach nie, žiadne tu nie su" skleslo povedal Niall. ,,Takže sa ide do obchodu" povedal, utekal do svojej izby a pes samozrejme hneď za ním

Niall sa obliekol a so psom vyšiel z domu. Obchod nebol ďaleko a tak o 5 minút sa nachádzal pred obchodom

Vošiel dnu a hneď hľadal časť so psím jedlom

,,Pane, sem psi nemôžu" upozornila ho predavačka, ale Niall sa nedal a chcel jej vysvetliť jeho situáciu

,,Počúvajte, ten pes nie je môj a tak som ho nemohol nechať doma ci previazané pred obchodom. Ak vám tu urobi bordel rád to upracem, ale ak tu nič neurobí, Prečo by tú nemohol na tri minúty ostať?" povedal predavačke a ďalej hľadal správne granule, ktoré kupuje vždy

,,Ako to myslíte, že nie je váš? Ukradli ste ho?" vypytovala sa ďalej a Niall vážne nemal chuť rozprávať sa s ňou

,,Nie neukradol som ho! Nie som žiadny zlodej! Strážim ho a ak dovolíte rád by som pokračoval v nakupovaní" naštval sa Niall a zobral granule, ktoré berie vždy akurát v menšom balení

Prišiel ku pokladni a na pult položil balík granúl s tým, že si vyberal peňaženku

,,5,50" povedala predavačka a Niall vybral presne toľko koľko mal. Zobral pamlsky a odišiel z obchodu

,,Tak skoro sa tam nevrátime. Však Max" hovoril si Niall. Táto predavačka mu znepríjemnila deň a to sa ešte ani poriadne

,,Tak, čo Max. Co by si chcel robiť?" pýtal sa Niall psa keď už boli doma. Pes len ticho ležal a pomaly zaspaval

,,Takže spánok? Dobrý výber" zasmial sa Niall a ľahol si na gauč vedľa psa

===================

Nialla zobudilo zvonenie jeho telefónu. Nevedel koľko je hodín a ani ci je doma ešte stále sám. Len zdvihol mobil a čakal koho hlas sa v ňom ozve

,,No konecne. Písal som ti najmenej sto krát a volal asi ešte viac krát ako písal s ty nič. Chcem sa s tebou stretnúť" Niall začal Chrisov hlas a tak si hneď s úsmevom sadol na gauč

,,Mohol by si prísť ku nám, lebo strážim psa a ledva ma pustili do obchodu" hovoril Niall a ako odpoveď sa mu dostalo tiché ok

Trochu neskoro, ale aj tak. Táto časť sa mi veľmi nepáči len z toho dôvodu, že je pre mňa asi zbytočná, ale verím, že ďalšia časť bude lepšia

Lucy ×͜×

His Beauty  //Niam//Where stories live. Discover now