Cena mágie (Nemŕtvi #2)

22. kapitola - Lekcia (1/2)

Náraz do dverí a nezameniteľný zvuk nabitia zbrane nasledoval hrubý mužský hlas, ktorý som nikdy nepočula radšej. „Ustúp od nej."

„Detektív," oslovil ho starosta. „Myslíte si, že je múdre mieriť na mňa zbraňou v mojom vlastnom dome? Iba sme sa zhovárali."

„Kde je?!" zvolala Kassandra. „Kde je Carry?!"

„Z-zavrel ju do komory," odvetila jej Alexandra pomedzi vzlyky. „Niečo jej urobil. Niečo jej d-dal do pitia. J-je zranená."

Temnotu prerazilo svetlo z kuchyne. Zjavila sa nado mnou rozmazaná blonďavá hlava. Položila mi dlane na líca. „Čo ti urobil?"

Naprázdno som otvárala ústa, neschopná vydolovať zo seba ani hlásku. Zostávala mi však energia na vyťukanie pár písmen do správy.

Zlosť v jej výraze nahradilo zdesenie.

„Čo je s ňou?" ozval sa Hartov hlas z kuchyne.

„Napila sa svätenej vody." Čakala som, že ho zároveň poinformuje o mojej nezávratne sa blížiacej smrti, no namiesto toho dodala: „Potrebuje krv! Upírsku krv. Hneď teraz! Je to jediná vec, o ktorej viem, že ju vylieči!"

„Škoda, že jej otec nie je upír!"

„Lukovi potrvá dvadsať minút, kým sa sem dostane. Toľko času nemá!"

Zakňučala som. Uvedomovala som si svoj stav, ale počuť niekoho iného potvrdiť moje akútne umieranie bolo celkom desivé.

Kassandra mi vytrhla z kŕčovito zovretej ruky telefón. Vytočila čiesi číslo a priložila si ho k uchu. Popritom zamrmlala: „Neverím, že to naozaj robím."

Telefón zvonil.

„Toto oľutujete," zasyčal starosta Maise.

Ozvala sa rana pripomínajúca úder dosť silný, aby ste dotyčnému spôsobili otras mozgu. „Drž hubu!" varoval ho detektív, zatiaľ čo starší muž bedákal.

Niekto jej hovor prijal. „Dostala si sa do ďalšej barovej bitky?"

Roger?

„Potrebujem tvoju pomoc. Vieš, kde býva starosta Maise?"

„Zhodou okolností áno. Jo ho istý čas sledovala. Prečo?"

„Príď sem. Ihneď. Sme v kuchyni. Carry sa napila svätenej vody." Zhlboka sa nadýchla, aby dostala pod kontrolu rastúcu paniku. „Potrebuje ťa. Prosím. Luke je priďaleko, aby sa sem dostal včas."

Ticho. „Dopadne to rovnako ako v Birminghame?"

„Čože?"

„Veď vieš." Znel chladne. Naštvane. „Keď si mi zavolala, že sa s Michelle niečo stalo. Potom ste sa ma pokúsili zabiť."

Jej smiech bol vysoký, priam kvílivý. „Že ma súdiš práve ty! Po všetkom, čo si spôsobil mojej rodine!"

Linka umrela. Namiesto upírovho hlasu sme počuli pípanie.

„Dočerta!" uľavila si s polohlasným vzlykom.

„Si hlúpa, Kass, ak doňho stále vkladáš nádej," ozval sa z kuchyne naštvaný detektív. „Vezmi ju a choď Lukovi naproti. Skrátiš čas na polovicu."

Vyťukala na telefóne nové číslo.

„Ten bastard aj tak myslí iba na seba."

„Dávaj si pozor na jazyk, chlapče," rozľahol sa kuchyňou nový hlas, ktorý dohnal Harta k nadávkam a Kassandru k strate dychu.