Cena mágie (Nemŕtvi #2)

5. kapitola - Zbabelec (2/2)

Neprestávala som sa dívať ich smerom. Nežiarlila som na Sally. Áno, mala skvelé krivky, dlhé nohy, ktoré predlžovali vysoké opätky, a hlas, ktorým počas prezentácií vzrušovala viacerých chalanov i dievčatá v triede. No keby sa o ňu Casey zaujímal, dávno by sa prejavil. Carmen sa však nemýlila. Pokiaľ by som ostala v úzadí a len sa prizerala, jej túžba po ňom by mi zničila sebaovládanie.

Casey na sebe zjavne vycítil pohľad a naše oči sa stretli. Zabuchol skrinku, odvrkol čosi Salliným smerom, čo jej v šoku otvorilo ústa, a odišiel. Bol k nej hrubý. Casey nebýval hrubý k žiadnej žene. Hádam s výnimkou Cam.

„Pozval ťa na ples?" ozvala sa znenazdania Alexandra.

„Nie." Christie skrútila ústa a hľadela na mňa, akoby som priamo pred jej očami strčila Ryanovi jazyk do krku a vyhlásila ho za svojho.

„A pozve ťa na ples?"

„Ako to mám vedieť?!"

„Nedokážeš, čírou náhodou, čítať myšlienky?" opýtala sa Carmen.

„Jemu nie. Netuším prečo."

„Možno je to jeho schopnosť. Karolina, priznal sa ti niekedy, čo je zač?"

Zavrtela som hlavou.

„A nechceš to z neho vymámiť? Určite by stačilo, aby si sa mu zalíškala a hneď by vyklopil pravdu." Žmurkla na mňa.

„Čo je to dnes s tebou?"

„Som pozitívne naladená. To vari nemám –"

Hlasité odkašľanie zhatilo jej prejav. Otočila sa, vystrela chrbát a otrčila bradu. Ryšavec Mike, ktorý sa jej ocitol za chrbtom, razom očervenel. Na jeho prirodzene bledej pleti tá farba svietila. Mali rovnakú výšku, takže si hľadeli do očí. Tie jeho boli ako čisté azúrové more počas letného dňa. Uchovával v nich toľko vrúcnosti, že ju neudržal v tajnosti. Jeho tenké pery sa otvorili.

„Čo chceš?"

Carmenina ostrá otázka ho prebudila ako facka. Jeho červenanie sa prešlo z ružovej na tmavšie fľaky. Preletel nás očami. Srdce mu bilo ako bije palička na bicie počas rockového koncertu. Zakotvil na mne. „H-hovoriť s Carry."

Neprial si hovoriť s Carry. No hoci neoplýval šarmom a telom Jamesa Bonda, ako každý chlap mal citlivé ego a to jeho dostalo úder na solar.

Carmen energicky švihla hlavou a zamračila sa na mňa.

„Rada sa s tebou pozhováram," odvetila som mu sladko a dotkla sa jeho ramena. Ten chalan na tom bol vážne zle, keď ho viac stresovalo jej odmietanie a nie môj strašidelný úškrn.

„Mňa už tak ľahko nenaštveš, Karolina." Oslovila ma síce krstným menom, ale nenachádzala som povestné plamienky v jej očiach. „Viac nie." S úsmevom na perách mávla prstami a ruka, ktorou som sa dotýkala Mikeovej odhalenej paže, ma zaštípala. Pustila som ho a našpúlila pery.

Bosorka pohodila hlavou a s víťazoslávnym úsmevom sa otočila na odchod. Nepostrehla však, že okolo nej práve prechádzal Grayson a prsami mu vrazila do hrude odetej v zeleno-žltom tričku s obrovským číslom na chrbte.

Najprv sa Grays zamračil. Potom od neho Cam ustúpila, on si ju poobzeral a tvárou sa mu rozliezol arogantný úškľabok. „Prepáč, bacuľky nie sú môj typ." Naklonil hlavu na stranu a jeho úsmev sa rozšíril. Vzal medzi palec a ukazovák prameň jej gaštanových vlasov. „No vy, Latinoameričanky, v sebe máte oheň, ktorý by stál za to. Ako sa voláš, zlato?"

„Znechutená," vyštekla s patričnou kyslosťou.

Natiahol prst k jej brade, lenže to už k nemu priskočil aj Mike. Vytiahnutý, kostnatý bifľoš, ktorý vyzeral ako smutná polovica z futbalistu Graysona. Bol pripravený skočiť mu do vlasov a ťahať ich, kým z neho počas toho odvážneho aktu neunikne život. „Daj tie pracky preč."