Hidden behind the mask

Chapter 8

Možno ma Lukove slová boleli a ničili, keď ich vyslovoval a ja som cítila ako sa ich význam zabodáva do môjho srdca a spôsobuje bolesť a potupenie. Ale som si istá, že ma aj posilnili. V daný moment som sa možno cítila slabá a emocionálne na dne, ale po včerajšku som si istá, že to tak už nebude. Vytvorila som si plán ktorý mienim dodržiavať, alebo sa o to aspoň pokúsiť.

Nemienim hrať na dve masky, nemienim sa deliť o svoje telo s druhou osobnosťou. Jednak to škodí môjmu zdraviu a čistému mysleniu, jednak ma to zabíja, vycuciava to zo mňa energiu, kúsok po kúsku. Bolesť sa mi roznáša z jednej kosti na druhú, až ma na konci dňa zaplaví celá, a tomu sa chcem vyhnúť. Neviem či je to dobré rozhodnutie. Stratím možno dôležité osoby v mojom živote, ale nemienim stratiť samú seba. Jedno svoje ja si musím ponechať a robím to len kvôli tomu, že keby sa nechám rozpoľovať dvoma osobami driemajúcimi v mojom tele, som si istá, že by nakoniec neprežila ani jedna.

Teraz sa cítim ako polo umierajúci živočích, žijem nie len dva životy, ale ani jeden poriadne, padám do postele unavená a v bolestiach a mukách, so starosťami buď z jedného môjho sveta, alebo druhého. Cítim sa, akoby som stála na dvoch zemeguliach, jednou nohou na jednej a druhou na druhej, od seba tak odlišných, a raz sa nakloním viac do jednej, inokedy do druhej. No cítim ten pocit padania medzi tým. Padám hlboko do tmy, sama... Nechcem tak skončiť.

A práve preto sa musím vzdať svojho nepodstatného ja. Nevyužívaného ja.... Nerada to robím, bude to bolestivé, ale len zo začiatku, skončí to šťastne. Viem to.

♦ ♥ ♦ ♥ ♦ ♥ ♦ ♥ ♦

Život sa zdá ľahší, keď sedíte len doma, schúlení v izbe a pozeráte seriály. Tak som strávila celý víkend. Nemala som sily vstať a niečo vykonať. Rodičia boli konečne po dlhej dobe doma, aj keď pre mňa toto už domov nie je. Bol kedysi, keď som sa narodila, cítila som pocit tepla a domova, lásky a starostlivosti, no teraz cítim len pocit tepla z radiátora, lásky najviac tak z mojej postele, a starostlivosti od mojej sestry, s ktorou sa to za pár dní pretrhne.

Čiže nie, netúžim po videní mojich rodičov, ktorí sú mi, tak či tak, už cudzí. Sú ako suchý list, ktorý sa v jesennom víre krúti na tom istom mieste, no nikdy nezastane. A ja sa môžem len dívať, ako  nakoniec odletí. Je smutné, o čo všetko som prišla tým, že ma úplne nechali napospas svetu, o čo prišla Lexi...

 Nič menej aj kvôli nim, som taká, aká som. Už pred tým, som sa snažila na nich zapôsobiť len svojou dobrotou a pretvárkou, ako sa zaujímam o veci, v ktorým som vtedy nevidela žiadnu zaujímavosť. Najsmutnejšie je, že to nezabralo, ale ja som sa už nedokázala zmeniť späť. Ostalo mi to doteraz. Kvôli nim.

♦ ♥ ♦ ♥ ♦ ♥ ♦ ♥ ♦ ♥ ♦

 Bolí ma vidieť, ako sa moja sestra vcelku mení na mňa. Ako sa díva na rodičov a vydiera ich očami plnými lásky, no iskričky nenávisti v nich už blčia. Uvedomuje si plne, čo robí, vydiera ich, no kvôli tomu, ako sa cíti. Cíti sa sama, plná smútku a nenávisti voči nim, pretože ju nadobro opustili. Chcem jej pomôcť, ale ona mi to nedovoľuje. Len sa otočí chrbtom. Hádže ma do vreca spolu s nimi, nerozlišuje, že ja som taká, aká som, kvôli nim a nie pre nich.. A to ma bolí najviac. No musím sa naučiť ako to všetko zvládnuť a bezbolestne sa z toho dostať. Nechcem trpieť, nie už viac a toto bude najlepšie rozhodnutie, nebudem trpieť ja, nebudú trpieť ostatní.

 Vzdám sa dobrej Baille, vzdám sa osobnosti, s akou som sa narodila, akou som bola toľké roky, niekedy vyžarovala silnejšie, ako inokedy, no vždy pri mne stála. Vzdám sa jej a budem čisto len mrcha Baille, budem zlá a krutá, nebudem sa pozastavovať nad tým, čo robím, nebudem sa správať slušne ani učiť dobre, budem sa obliekať draho a svojich rodičov využívať pre peniaze. To bude a je moja priorita a mienim sa ňou riadiť. Ublížim ľuďom, ktorí ublížili mne. Budem oplácať čo mi dali a vrátim im to aj s úrokmi.

 7./8. 12.2016

rozhodná [mrcha] Baille Hart

Part by Lenn_official