Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

13. you're not ugly, you're beautiful.

Zaseknutá medzi zárubňami kúpeľne. Pohľadom neustále blúdiaca na veľké zakryté zrkadlo v rohu miestnosti. Mám ho odokryť? Mám sa pozrieť na to, aká ozruta sa zo mňa vykľula? Dobre som vedela, čo týmto krokom spôsobím, no nevedela som sa zastaviť. Vo chvíli, keď sa moje nohy pohli tým smerom, nedokázala som zabrániť nohám k ďalším malým krôčikom k nemu. Prsty som zahákla za lem trička a mávnutím rúk som ho zo seba stiahla dole. To isté som spravila i s nohavicami tesne predtým, ako som sa ocitla pred čiernou saténovou plachtou. Človek by si pomyslel, prečo som ho zakryla, keď má slúžiť k tomu, aby človek vedel ako vyzerá? Presne preto. Už od malého malička som so sebou mala problémy. Nemohla som sa pozerať do zrkadla bez toho, aby som nezačala mať choré obdobia, ktoré som prestála nad záchodovou misou s prstami v hrdle. 

Opatrne som sa dotkla látky, než som ju stiahla dole a pustila za seba. Pomaly som otvorila bolestivo pritisnuté viečka, len aby som objavila to, čo som nechcela. Rebrá mi už nevytŕčali, tak ako v minulosti, tvár som mala nechutne guľatú, nohy tučné, oči prveľké, úzke pery a strapaté vlasy. Neberte to tak, že som sa na seba nepozerala každé ráno, keď som sa upravovala. Len je rozdiel medzi malým odrazom, v ktorom si vidíte iba svoj mdlí výraz tváre a plným veľkým zrkadlo, ktoré odhalí celú vašu postavu. 

V tichosti som vzlykla, kým som si prstami naďalej štípala do prebytočného tuku na tele. Prečo nemôžem byť ako tie modelky z časopisov všade po stánkoch? Nemala by som problém nájsť si muža, vlastne polovica mužskej populácie by sa za mnou aspoň raz otočila. Čo robia teraz? Prepaľujú ma nepríjemnými pohľadmi. Silne som si zahryzla do spodnej pery, len nech nevydávam zvuky zomierajúcej mačky. Šikovne som odignorovala tupú bolesť vystreľujúcu mi z nej až po bradu. Môžem v kľude prehlásiť, že som sa momentálne trýznila sama. Ešte raz som sa celá otočila v zrkadle. Pri pohľade na môj odraz sa mi chcelo plakať. Drobné slzy sa formovali v krajíčkoch očí, no pera pomáhala k ich zadržiavaniu. Nemôžem sa tu predsa rozplakať, hocikedy sa môže zobudiť Ashton a- do riti, Ashton. Akurát, keď som si spomenula na jeho prítomnosť zazrela som v zrkadle jeho pomätený výraz. 

"Čo sa tu deje?" pristúpil ku mne, čo najbližšie. Doslova mi začal dýchať na krk. Pustila som kožu na miesto s tichým pľasknutím tesne predtým, ako som sa ohla po veci samovoľne ležiace na dlážke. 

"Nič Ash. Čo si dáš na raňajky?" Hlas mi znel na pokraji síl. Bodaj by aj nie, keď som mala v hrdle navretú hrču veľkosti futbalovej lopty. V momente, keď som si išla naťahovať tričko cez hlavu jeho veľké ruky ma zastavili. Vytrhol mi z nich látku, ktorá mala zakrývať moje telo a za zápästie ma znovu otočil k zrkadlu. 

"Neklam mi, Cassidy. Povedz mi, čo sa deje," povedal pokojne hlbším a firemnejším hlasom ako zvyčajne. Bradu s drobným, takmer necititeľným strniskom, si položil na moje obnažené rameno, kým ma napäto sledoval v zrkadle. Sklonila som hlavu k zemi, aby nevidel drobné slzy stekajúce po naružovelých lícach. Prečo to je tak ťažké vysloviť nahlas? Nechcem sa mu zdôveriť? Vlastne nikomu. Nenechať to všetko zlo vyplávať von z čiernej duše? Zacítila som dlhý ukazovák pod bradou, ktorý mi tvár jemne narovnal, nech môžem naďalej čeliť svojej ohavnosti. "Povedz mi, čo tam vidíš." Nemohla som strpieť pohľad na svoje krivky. Potichu som zavrtela hlavou a znova ju sklonila. "Vieš, že ti chcem pomôcť, však?" Prikývla som. Aj keby som veľmi chcela, nemôžem mu to povedať. Neviem prečo majú všetci potrebu zo mňa dostať moje problémy. "Tak teraz narovnaj hlavu a povedz mi, čo vidíš v zrkadle." 

"Nemôžem," pípla som chrapľavo. Cítila som, ako sa jeho svaly za mnou pevne napli. Jemné vlasy ma letmo pošteklili na krku, predtým než sa okolo mňa znovu ocitli jeho ruky.