Is he really very dangerous?

Chapter 10: Stretnutie

Moju nasledujúcu hodinu som si to chcela všetko ujasniť. Sadla som si pri okne a pozerala na stromy. Kľudne aj po celých 90 minút.

Moja hava šla prasknúť. Nevedela som, čo si mám myslieť o Zaynovi. Mala by som ho súdiť? Mám sa ho báť a vyhýbať sa mu? Nevedela som čo mám robiť a ani to, čo spravím, keď ho opäť uvidím.

Dúfala som, že dnes budem sedieť sama - s mojimi problémami, no pekná blondýnka, ktorá sedela minule v jedálni s chalanmi si sadla vedľa mňa.

Sviežo sa na mňa usmiala. Vyzerala ako cukrová vata! S jej blond až bielymi vlasmi, jej leskom a pery a jej sveter bol rúžový ako jej gumička.

" Ahoj Zou." Povedala a dokonca ma nazvala prezývkou. Začínam ju mať rada.

"Ahoj..." Povedala som a naozaj si nevedela spomenúť na jej meno.

Nevyzerala, že by jej to vadilo.

"Tamara." Povedala a vyložila si učebnice matematiky na lavicu.

Pozrela som sa dokola, no nikoho som nevedela rozoznať.

Ani Zayna.

Nevedela som, prečo ho hľadám. Či sa mám cítiť sklamane a či šťastne.

"Ešte šťastie, že máme spoločnú hodinu. Bola by som sama." Povedala Tamara a ja som s ňou súhlasila.

Rozhodla som sa vymazať Zayna z mojej hlavy aspoň po koniec tejto hodiny. Skoro celú hodinu som sa s Tamarou rozprávala.

Je to také typické bohaté dievča.

Nie je tak múdra, takže som jej musela pomáhať. Myslím, že móda a nechty sú bližšie jej srdcu.

*****

Na chodbe som videla stáť Zayna s jeho kamarátmi pri skrinkách.Ukazovali mu niečo na telefóne a stále sa smiali. Zayn si ma všimol, keď som si brala tašku zo skrinky. Nič nepovedal, len sa prestal smiať a jeho kamaráti na mňa zmätene pozerali.

Pozrela som dolu a chcela odísť.

Spravila som asi 10 metrov a potom som zacítila ruku na mojich ramenách. Nútilo ma to otočiť sa.

"Ahoj." Bol to Zayn.

"Ahoj." Snažila som sa vyhnúť očnému kontaktu a nahodila rýchle tempo.

"Kam sa ponáhľaš? Mudíš niekde byť načas?" Pozrel sa tým istým smerom ako ja, aby zistil, na čo pozerám a potom ma jemne objal rukou cez ramená.

Ztriasla som ju. Neviem, či by som sa mu mala vyhnúť. Či by to niečo zmenilo.

"Hej.." Chytil ma za rameno, aby som zastavila a naviazal očný kontakt. Jeho veľké ruky spôsobovali na mojej koži teplo a pod jeho dotykom som sa mrvila. Cítila som, ako sa mi zrýchlil tep.

"Spravil som niečo zlé?" Zamračil sa a snažil sa zo mňa dostať odpoveď.

"Nie." Prerušila som očný kontakt a ustúpila. Prečo sa snaží dostať tak blízko? Aj tak sa poznáme iba jeden týždeň, tak prečo sa stará?

Na chvíľu sa smute pozrel dolu. Jeho výraz sa zrazu zmenil a jeho oči ztmavli.

Pozrel sa cez rameno, aby si bol istý, že nás nikto nesleduje. Potom mi zchmatol ruku a pritlačil o blízku stenu. Cítila som chladné tehly na mojom chrbte a Zaynova tvár bola kúsok od mojej.

Rukou sa podoprel o steu vedľa mojej hlavy. Cítila som sa v pasci. Jeho telo bolo na mojom a jeho dych mi zrýchľoval tep. Desí ma, no je tak hrozne sexi.

"Kto ti čo hovoril?" Ako môže čakať, že mu odpoviem, keď som pritlačená o tú skurvenú stenu?

Musel si to uvedomiť, pretože sa uškrnul  a dal mi trocha viac miesta.

"Takže je to pravda?"

"Čo presne?"

"To, čo hovoria ľudia. Že si niekoho zabil." Aj keď sa snažil zamaskovať svoje pocity, vyzeral zahambene.

Zamračil sa a buchol päsťou do steny. Od zľaknutia som nadskočila. Krvácalo to. Pozrel sa na to a chvíľu to skúmal.

"Nie je to tak, ako to znie.... Niekedy proste padneš príliš hlboko." Povedal a pozrel dolu,aby som mu nevidela do očí. Opäť buchol do steny. No tvrdšie...