Is he really very dangerous?

Chapter 7: Dážď

Keď som sa zobudila, obloha bola tmavá a padali z nej kvapky dažďa a to spôsobovalo, že výhľad z môjho okna bol romazaný.

Povzdychla som si. Super.

Spravila som si rannú hygienu a obliekla si pršiplášť. Už utieklo pár hodín od môjho prvého dňa, no mne to pripadá, akoby som tu bývala minimálne mesiac. Je to divné.

Kedže stále pršalo, na hlavu som si dala kapucňu.

Šla som asi 5 metrov dolu ulicou, kým som nepočula motor auta a Zaynovu trúbu.

Ok, dnes asi pešo nepôjdem. Ak je tu niečo, čo nemám rada, tak je to dážď. No preto, že žijem v UK, je ho tu viac ako dosť.

Vďačne som nasadla do auta. Moje oblečenie nebolo premočené-bolo na ňom iba trocha kvapiek vody. Dala som si dolu kapucňu predtým, ako som si zapla pás.

"Myslel som, že by si nechcela ísť v daždi." Povedal-alebo zakričal cez zvuk dopadajúcich kvapiek. Jeho hlas bol tichý a mäkký.  Vdýchla som jeho vôňu.  Voňalo to ako mix prostriedkov na vlasy, vody po holení, vôňa kože z jeho bundy a ešte niečo. Voňalo to pekne.

"Ou,vďaka, nenávidím dážď." Odpovedala som.

"V Bradforde prší veľa."

V aute bolo ticho a ja som čas využila na skúmanie jeho tváre.

Mal výrazné tmavé obočie, jeho lícne kosti boli ostré ako jeho brada a na lícach a brade mal strnisko. Vyzeral staršie ako chalan v mojom veku.

Bola som zvedavá a tak som sa spýtala. "Tak, ako to, že o tebe nič neviem?"

Zhlboka sa nadýchol a trocha sa pomrvil na sedadle.

"Ako to myslíš? Čo chceš vedieť?" Pozrel sa na mňa vyzívavo no keď som sa mu pozrela do očí vedela som, že ho moja otázka znervóznila. Vlastne ani neviem, čo o ňom chcem vedieť.

"Vlastne neviem.  Vieš, zdalo sa mi...... že strašíš pár ľudí." Tým som myslela Harryho, Nialla a ostatných.

Nechcela som znieť, že by som ho odsudzovala, no som proste zvedavý typ.

"Straším ľudí? Odkiaľ si na to prišla." Zasmial sa.

Keď som neodpovedala, pozrel sa na mňa, uškrnul sa a nadvihol obočie.

"Čo si tým myslela? Vystrašil som ťa?" Zasmial sa s arogantným úsmevom a tvári.

"Nie, nie teraz."

"Mhm." Uškrul sa." Videl som, s kým si sedela včera. Never všetkému, čo počuješ."

Nevedela som, čo na to povedať, tak som sa pozrela von z onka, ako Zayn parkuje pred školou. Aj tak je to tak, akoby mi nechceli nič povedať.

*******

Dnes sedím vedľa Nialla. Volá ma "Nové dievča" a stále mi rozpráva o tom, aké to bolo, keď bol on nový pred rokom.

Neviem si predstaviť, aké to bolo presťahovať sa z Írska sem. No je sympatický, takže musel byť od prvého dňa populárny. Má roztomilý smiech a tie najjasnejšie modré oči,aké som kedy videla.

Harry a Louis sedeli vedľa nás. Louis písal Harrymu papieriky a Harry mal čo robiť, aby nevybuchol do smiechu. Harry buchol Louisa do ramena a ten predstieral, že plače. Harry sa ho snažil utešiť. Obaja sa zasmiali. Ako bratia. Zlaté.

Pani Hudson a vlastne ktokoľvek iný vyzeral, že si to nevšimli.

*****

Moja ďalšia hodina je maľovanie a iný majú spev. Keď sme šli do juhovýchodnej časti budovy, aby sme sa zúčastnili hodiny, zacítila som na sebe známy pohľad a teplé ruky na dolnej časti môjho chrbta.

"Hej, ty chodíš na kreslenie?"Zacítila som Zaynov teplý dych pri mojom uchu a bolo ťažké normálne dýchať, keď bol tak blízko. Otočila som sa a stála som tvárov v tvár Zaynovi. Pozerala som sa mu do očí možno až príliš dlho.

"Áno." Moje srdce bilo rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a cítila som príjemné teplo na mieste, kde bola Zaynova ruka.Vyzeralo to tak, že Zayn neplánuje odtiahnuť svoju ruku a tak sme šli na hodinu s tým, že každý na chodbe na nás pozeral.