Is he really very dangerous?

Chapter Two: Malikovci

Zvonček stále zvonil.

"MAMI, OTVORÍŠ DVERE?" Zakričala som."MAMI!"  Opäť som zakričala, no bez odpovede.

Ach..

Rýchlo som si spravila cop a utekala otvoriť dvere s mojími mokrými vecami.

Keď som otvorila dvere, stáli oproti mne žena a chlapec v Lucasovom veku s košíkom. Obdarila ma žiarivým úsmevom a podala mi košík.

Úžasný prvý dojem- premočený teenager so špinou z chodníku na tvári. Oh, a zmienila som sa o mojom make-upe?

Zdvorilo som ich pozvala dnu v predpoklade, že sú to naši nový susedia a opäť zakričala na mojich rodičov. Bez odpovede.

"Len sekundu pani......Zavolám rodičov."

"Som pani Maliková, zlato." Opäť sa na mňa usmiala.

-------------------------------------------------------------------------

Zistila som, že pani Maliková a malý chlapec (meno som nezachytila), a jeho starší brat Zayn žijú o tri domy ďalej.

Lucas sa hrá s malým chlapcom futbal na záhrade.

*****************

Už len 2 dni do konca prázdnin. To znamená, že za dva dni mi začne škola.Moja nová škola. Úprimne sa nemôžem dočkať, kým stretnem nových spolužiakov. Dúfam, že si medzi nimi nájdem nových kamarátov.

Vždy som mala okolo seba dobrých kamarátov. Nie som človek, ktorý musím mať okolo seba 100 "kamarátov". Mne stačí pár. Och, chýba mi Kayla!

Kayla je moja najlepšia kamarátka, vždy sme boli nerozlučné, aj napriek našim odlišným povahám. Ona bola divoká a priateľská (niekedy až príliš), kým ja som bola skôr tichšia.

Vrátila som sa zo svojho snívania, keď som začula smiech môjho brata a Malikových chlapca, ktorý prichádzal z druhej strany mojich dverí.

"Hej Lucas, mohol by si vytáčať niekoho iného?" Povedala som s predstieravým hravým hlasom, keď som pozerala cez kľúčovú dierku a do očí môjho brata. Vykríkol a ponáhľal sa dolu schodmi zo strachu, že by som mohla výjsť z izby.

Chvíľu potom som počula opäť ich tiché hlasy z vonku mojej izby. "Jawaad, odvážiš sa zaklopať?" počula som môjho brata. Oh, takže takto sa volá.

Schmatla som knihu, sadla si k oknu a začala ju čítať, aj keď som ich všetky už prečítala. Potrebujem viac kníh.

Vždy som rada čítala. Nemyslite si o mne, že som "bifľoška", to nie. Myslím, že je to úžasné sa niekedy stratiť v živote niekoho iného. Je to ako môj útek.

  Kútikom oka som spozorovala, že niečo smeruje k nášmu domu.

Bol to chlapec v mojom veku, možno trocha starší. Jeho vlasy mal spravené na ježka a mal obuté čierne topánky a kožennú bundu. Uprela som na neho pohľad. Je sexi. Prichytila som sa o tom premýšľať a kúsať si peru. Vyzerá, ako Bad Boy. Asi by sa hodil do reklamy pre Calvina Kleina.

Ale prečo kráča k môjmu domu?

Musel zaregistrovať môj pohľad, pretože jeho tmavé oči spočinuli na mojom okne. Na sekundu sa nám stretol očný kontakt a ja som si uvedomila, že na neho pozerám ako nejaký pes. Myslím, že som nad ním slintala.  Rýchlo som od tiaľ zmizla a červenala sa.

Tak počkať, prečo sa červenám?

Odolala som túžbe utekať dolu schodmi a  hodiť sa mu k nohám, keď som počula otvorenie dverí a mamin šťastný hlas. Čo tu robí a kto to vlastne je? Pomyslela som si.

Prosím komentujte a hlasujte. Chcem vedieť vaše názory! Moni xxxx