Is he really very dangerous?

Part 33: Prosím

ZAYN's POV

"No tak, prihovor sa u nej za mňa, kámo." Trval na svojom Jason."No tak."

Nemohol som si pomôcť, no zaškeril som sa. Páčilo sa mi vidieť ho takto zúfalého,zvlášť, keď obaja vieme, že u Jade nemé žiadnu šancu.Myslím, že ak by sa jej spýtal, či by s ním nešla von, súhlasila by, pretože sú priatelia -možno trochu- no on pre ňu nie je atraktívny. Naozaj sa na to nechcem pozerať,

"Možno do teba nie je. Porozprávaj sa s ňou sám." Povedal som a žmurkol som na neho. Pretože očividne nie je.

Ponúkol som mu cigaretu a zapálil som mu ju.

Pozrel na mňa a prižmúril oči.

"Spal si s ňou?" Spýtal sa vyčítavo vkladajúc si cigaretu do úst.

"Áno, veď to vieš." Zaškeril som sa a potiahol som si z cigarety.

"Ale myslím, či v poslednej dobe?"

"Nie, mám priateľku. Prečo?"Nadvihol som obočie.

"Len tak, ja...Či si s tým už prestal." Pokrútil hlavou.

"Čo tým myslíš?"

"Spával si s inými, aj keď si chodil s Jade."

"Jade? Každý vie, že som s ňou nikdy skutočne nechodil.Dokonca som jej to aj povedal. Nezaujímalo ju to." Mykol som plecami a opäť som poukázal na jej posadnutosť mnou, nie ním.

Z nás štyroch - Jasona, Marca, Noela a mňa- som bol ja vždy ten, na ktorého baby leteli. Začali sme spolu chodiť von, keď som mal 15 a oni mali 14. Už vtedy ma ženy milovali a vtedy som si uvedomil, aký mám na ne vplyv.

Postupne sme začali vynechávať zo školy, boli sme vonku do večera a chodili sme na párty- dokonca sme mali falošné občianske. Niektorí sa len ťažko dokázali maznať s dievčatami, kým ja som ich bral k sebe domov.

Niekedy sme zvykli uzatvárať stávky nato, kto dostane najviac telefónnych čísel. Vždy som to vyhral. Bola to zábava.

Vyzývali ma, aby som robil rôzne veci. Vybrali náhodné pekné dievča, ktoré som musel vziať som sebou na toalety, alebo som musel presvedčiť dve dievčatá, aby so mnou šli domov.

Nie vždy povedali áno, no aj tak. Reputácia bola to najdôležitejšie.

To všetko som robil, kým som nestretol Zoe, čo znie gýčovito. Je dokonalá.

Je nádherná, čo sa odzrkadľuje aj na jej charaktere. Nie je tá z tých hamblivých dievčat, ktoré sú sexi a nevedia o tom,alebo to vedia a hovoria si, že sú škaredé, aby získali komplimenty. Ona to vie - a to je ten rozdiel medzi skromnosťou a hamblivosťou.

Nemôžem si pomôcť, no porovnávam ju s dievčatami, s ktorými som bol predtým. Úcta k samej sebe by bola ten najväčší rozdiel. Tie dievčatá nemali nič z toho - a preto je pre iných oveľa ťažšie rešpektovať ich. Ako napríklad pre mňa.

Páči sa mi to, že sme obaja úplne rozdielny, no navzájom sa priťahujeme. Páči sa mi ten neznámy, no príjemný pocit, ktorý cítim pokaždé, keď sa smeje. No taktiež sa nenávidím zato, že na ňu nemôžem prestať myslieť.

Viem, že je "dobré dievča", no som si istý, že niekde v jej vnútri sa skrýva zlé dievča - inak by nestrácala čas s niekým ako som ja.

"Fajn, prehovorím s ňou." Povedal som s povzdychom,aby som sa Jasona zbavil. Skontroloval som čas na mobile, s podrážkou som zašliapol cigaretu a postavil som sa z miesta, kde sme sedeli. Potľapkal ma po pleci, trochu silnejšie, ako sa patrí, a vykročili sme k triede.

****

Po mojich hodinách som našiel Zoe pri skrinkách. Stála mi otočená chrbtom,keď si v skrinke ukladala knižky. Potichu som k nej zozadu podišiel a obtočil som si ruky okolo jej pásu.

"Ahoj kráska." Zašepkal som jej do ucha.

Cítil som sa trochu hlúpo, no myslel som si, že dievčatám to príde zlaté.

Zaškerila sa na mňa a obdarovala ma bozkom. Prehĺbil som ho predtým, ako som sa odtiahol.

"Pripravená?" Spýtal som sa.

Prikývla, chytil som ju za ruku a viedol som ju k autu. Pozrel som sa do spätného zrkadla a vycúval som.

"Pamätáš si, ako som hovoril, že keď budem mať 19, presťahujem sa?"

_________________________________________