„Ďakujem toto pre mňa ešte nikto nikdy neurobil ja...nemám slov." do očí sa mi začali hrnúť slzy,neubránila som sa ,rozplakala a vzápatí som ho musela objať.Objatie mi opatoval a popritom ešte niečo hovoril. „To je v pohode,veď to bola maličkosť."cítila som ,že v tom momente si ma k sebe pritisol ešte bližšie. „Fakt sa ti chcem poďakovať ja..."zrazu sa na mňa pozrel tými nádhernými očami a ja som úplne onemela.Niečo ma k nemu priťahovalo.Z očí do očí sme si pozerali niekoľko minút ,pokiaľ sa to nestalo.Pomaličky sme sa k sebe približovali.Zatvorila som oči.Stalo sa to.Pobozkal ma.Moje srdce začalo biť ako divé.V tele som pocítila obrovský impulz.