„Ďakujem toto pre mňa ešte nikto nikdy neurobil ja...nemám slov." do očí sa mi začali hrnúť slzy,neubránila som sa ,rozplakala a vzápatí som ho musela objať.Objatie mi opatoval a popritom ešte niečo hovoril.
„To je v pohode,veď to bola maličkosť."cí...
No...takže navrhujem ísť na nákupy a neskôr večer do baru,súhlasíš?"
„Pravdu povediac sa mi nechce nič robiť,neviem naňho prestať myslieť." povedala smutne a ja som ju musela hneď objať.
„Ale ja ti chcem len dobre,chápeš, proste si vyvetrame hlavu a všetko bude dobre,sľubujem."
„No tak teda poďme ale...platíš ty."zachichotala sa a následne sme sa presunuli do obchodného centra.
.........
„Vio zastav,fakt ma už bolia nohy."snažila som sa ju zastaviť.
„Ale ,veď ty si chcela nakupovať,tak nemrauč a poď si to vyskúšať do kabínky." v tej chvíli mi strčila do rúk úzke mini šaty,ktoré by zakrili asi štvrťku môjho tela.
„To nemyslíš vážne?" uprene som sa na ňu pozrela.
„Myslím ,no tak bež, musíš sa na večer nejako nahodiť."
„Aaaa Vio sa nám nejako rozbehla,takže súhlasíš aj s tým večerným programom?"
„Si piš!" vyškerená utekala po ďalšie veci,ktoré mi následne priniesla o kabínky.
Priniesla mi strašne veľa vecí,že som sa ledva hýbala v kabínke.Po asi hodinovom skúšaní sme sa rozhodli kúpiť nejaké oblečenie,presnejšie tie mini šaty,ktoré mi nanútila Vio.Aby sme si boli kvit tak som jej na oplátku vybrala tie naj kratšie šortky,namietala ale nakoniec som ju presvedčila.
„Ja som úplne vyšťavená,poďme sa najesť."nariekala som.
„Ok,čo tak pizza?"
„Hohoho, môže byť."s radosťou sme vykročili do pizzerie,ktorá bola neďaleko nás,objednali sme si a čakali.
„Suzan, môžem sa ťa niečo opýtať?"
„že váhaš,no tak hovor."položila som ruky na stôl a čakala.
„Prečo to urobil?"
„Počkať čo, aha myslíš Brada,no ja neviem,vážne neviem.Možno ste si neboli súdený,vlastne chodili ste spolu iba pár týždňov,tak vam to asi neklapalo."
„Ty si myslíš ,že nám to neklapalo."
„Ježiši Vio ja fakt neviem,nikdy som s nikým nechodila, tak sa v tom neviznám."v rozhovore nás prerušila čašníčka,ktorá nám priniesla pizzu.
„Ďakujeme."povedali sme akosi zborovo.
Počas toho ako sme jedli pizzu ani jedna z nás neprehovorila,zdalo sa mi ,že sa Vio urazila, ale nevedala som to presne vyčítať z jej tváre.
Po dojedení sme sa vybrali na hotel,kde sme sa následne upravili na večer.Obliekli sme sa do toho čo sme si nakúpili (ja som sa na tie minišaty vykašľala a tak som si na seba dala voľné šaty)nakoniec sme si na tvár naniesli jemnulinkú vrstvu make-upu.Vyzerali sme nejako takto.
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
