The Arrows vs The Vamps?

Chapter 7

Všetko by išlo ľahko,keby som sa tam nestretla s Bradom. Snažila som sa ho obísť,no nepodarilo sa. Chytil ma za ruku a začal rozprávať.

„Pozri Suzan...ja nechcel som ti ublížiť,vlastne ani neviem čo to do mňa vošlo."Hovoril to smutným a úprimným hlasom ,a ja som sa zase zapozerala do jeho očí a....ok musím sa sústrediť!

„Brad, vieš čo nechajme to tak,čo sa stalo stalo sa,žijme prítomnosťou a zabudnime na minulosť, dobre?"Ledva som to stihla dopovedať, pretože sa tam objavila Vio.Po tvári sa mi začala rozlievať červená farba.Snažila som sa to nejako skryť ale veľmi to nešlo.

„Tak ja už vážne pôjdem spať."S falošným úsmevom na tvári som rýchlo odcupkala do apartmánu.Popri odchode som si všimla Bradov divný výraz, ako keby mi chcel ešte niečo povedať,no teraz už je neskoro.

Bola polnoc a ja som stále nespala.Premýšľala som nad tým čo sa stalo, nad tým ako sme sa na seba pozerali a nad tým či to niekomu poviem.Nemohla som už ďalej ležať.Polorozospatá som a vydala napiť do kuchyne.Všade bola tma,všetci spali,snažila som sa ich nezobudiť a tak som celú izbu precupitala po špičkách.Dostala som sa do kuchyne a naliala obyčajnú vodu.Zrazu som na svojich bokoch pocítila nejaké ruky, ktoré ma začali štekliť.

„Hej,kto to je a vlastne,prečo ma šteklíš?"Zo smiechom som sa to zo seba snažila vykoktať.

„Hádaj."Ozval sa mi príliš povedomí hlas.Otočila som sa a uvidela Brada.

„A ty tu robíš zasa čo?"Opýtala som sa nechápavým pohľadom.

„Ja len,chcel som ti ešte niečo povedať."

Oprela som sa o linku, napila vody a povedala:„Počúvam."

„Ako by som to povedal, asi som sa zamiloval."

„No veď ja vám to prajem, s Vio tvoríte nádherný pár."Dopovedala som a chcela odísť spať,no lenže zasa ma chytil za ruku a zastavil.

„Brad chcem ísť spať, čo chceš?"Fakt som už nemala nervy na tie jeho zastavovania.

„Ty si to asi nepochopila.Ja som sa zamiloval do teba."Ako náhle dopovedal tak som naňho vypľula zvyšok vody z mojich úst.

„Ježiši prepáč ja som nechcela.Hah nie, to nie, čo ti šibe,veď ty a Vio,ggrrr Brad ale toto preboha nie!"Neváhala som a plnou rýchlosťou utiekla do izby a zamkla sa tam.

Oprela som sa o dvere a...

„Nieeeee."Zakričala som a uvedomila som si,že to bol len sen.

„Hej Suzan si v pohode,deje sa niečo?"Polorozospatým hlasom sa ma opýtala Vio.

„Nie,nie..nič sa nedej všetko je v poriadku."Posadila som sa na posteľ a pár minút hľadela do blba.Asi som sa pred spaním nemala toľko nažrať.To bol veľmi zlý sen,keby sa to stalo v skutočnosti,tak by sa naše kamarátstvo úplne rozbilo ale to nesmiem dopustiť!

Z kuchyne šla nádherná vôňa jedla a kávy.Postavila som sa z postele a pomaly došla do kuchyne.

„Dobréé rááno."Nadhodila som,pretože tu bolo hrobové ticho.

„Dobré."Opatovali všetci naraz.

„Kedy odchádzame?"S veselou náladou som sa opýtala.

Nikto neodpovedal.

„čo je to dnes s vami?"Nechápavo som prekrútila očami.

Obzrela som sa a cez okienko uvidela ako po sebe bľačia Brad a Vio na pláži.

Ok ľudia je tu ďalšia časť.Priznám ,že som si ju predstavovala trošku zaujímavejšiu a dlhšiu ale čo už. Hope you will like it! :)