"Veríš na osud?"
"A ty veríš na dážď?"
"Čo je to za otázku?"
"Presne taká, akú si sa ma spýtala ty. Samozrejme že naň verím. Inak by si ma nestretla."
"A ty by si nestretol mňa, Gabriel Rocher."
"Veríš na osud?"
"A ty veríš na dážď?"
"Čo je to za otázku?"
"Presne taká, akú si sa ma spýtala ty. Samozrejme že naň verím. Inak by si ma nestretla."
"A ty by si nestretol mňa, Gabriel Rocher."
,,Čo to je?" spýtal sa, ani sa nenamáhal pozerať na skicár na zemi predo mnou. Namiesto toho jeho oči boli uzamknuté v mojich.
Prehltla som sliny, zimomriavky mi zbehli po chrbte. Cítila som, ako sa...