Fajn, viem, že v každom vzťahu nastane taká chvíľa kedy sa bude musieť rozhodnúť medzi rodinou a partnerom. Toto je asi niečo podobné, aj keď je to malichernosť.
Ide o to, že s ockom vždy trávime Silvestra spolu. V centre pred radnicou sú slávnosti, všetci pijú punč alebo čaj s rumom a ďalšie takéto teplé nápoje.
O polnoci sa spustia ohňostroje, všetci naokolo si želajú šťastný nový rok a potom sa spoločne spieva nejaká tradičná ľudová pieseň. Ľudia potom tancujú a oslavujú. Je to vcelku pekné, taká rodinná atmosféra. Ale tento rok ma to moc neláka. Annie bude s Ryderom a stále ma zrejme nenávidí.
Nechcem vidieť Erica ani Sandru ani nikoho kto bol na tej oslave. Jayden sa chce vrátiť na internát. Volala som s Mattym, hovoril, že aj oni sa vracajú skôr. Vraj si on a Kaya idú kupovať spoločný byt. Takže možno budú mať novoročný večierok. A ak nie, pôjdeme na námestie pozrieť sa na novoročný ohňostroj, ktorý je v Londýne vždy ohromujúci. Tak mi to aspoň vykresloval Jay. A úprimne, znie to super. Len nechcem ocka nechať samého. Musím sa s ním o tom porozprávať.
Nechala som Jaydena doma, zobrala ockovi obed a smerovala za ním na stanicu. Pozdravila som jeho kolegov, ktorí ma všetci poznali a zastavili na kus reči, že ako sa mi darí vo veľkom meste. Zaklopala som na ockovu kanceláriu a s nervóznym úsmevom vošla dnu.
„Ahoj zlatko," pousmial sa na mňa od stolu. Len som ticho polozila obedár na stôl a on sa zhlboka nadýchol.
„Vonia to skvele. Ďakujem," hneď sa do toho pustil.
„Chcem sa s tebou o niečom porozprávať,' posadila som sa naproti nemu a on strnul a zahľadel sa na mňa.
„Prosím, že nie si tehotna," povzdychol si a ja som okamžite pokrútila hlavou.
„Samozrejme, že nie!" zvolala som dotknuto a on si s úľavou vydýchol.
„Tak o čo ide?" Založil si ruky na hrudi a ja som sa len zhlboka nadýchla, predtým ako som začala hovoriť.
„Ako veľmi by ti vadilo, keby na Nový rok nie som doma?" neisto som si zahryzla do pery a on sa na mňa na moment zostal len pozerať.
„Chceš ísť s Jaydenom na nejakú divokú párty?" nadvihol obočie a ja som prevrátila očami.
„Nie. Asi budeme u kamarátov na byte a pôjdeme sa pozrieť na Londýnsky ohňostroj. Pochop ocko, milujem naše novoročné slávnosti, ale tento rok ma to neláka. Annie a tá jej dráma a proste všetko," povzdychla som si a sklonila hlavu.
„Jasné. Si niekde inde. Ako si povedala, si už dospelá. Máš 20. Asi si dokážeš usporiadať priority," zaťal sánku a ja som pokrútila hlavou.
„Nie je to tak, že by mi bol Jayden prednejší. Jednoducho ma nenadchla myšlienka strávenej noci medzi ľudmi, s ktorými si už nemám čo povedať. Keby som zostala, zostávam len kvôli tebe a obaja vieme, že ty aj tak celý večer musíš dozerat na bezpečnost a ďalšie veci," zamračila som sa. Mohla som vidieť ako tuho premýšľa. Napokon si len povzdychol a prikývol.
„Bež Frey. Nezostávaj len kvôli mne. Rebeka mi určite bude robiť spoločnosť," mierne sa pousmial. Prešla som k nemu a aj keď sedel obmotala som okolo neho svoje ruky a objala som ho.
„Vieš, že stači aby si povedal slovo a ja zostanem. Možno aj Jayden. Nie je to zase taká podstatná vec," vydýchla som.
„Chápem to. O tom ako Annie vybuchla sa hovorí doteraz. Jej matka sa za ňu hanbí, no ona stále verí, že neurobila nič zle. Nechcem aby znova vybuchla a vyvolávala scény. To dievča nie je v poriadku. Užiješ si Silvester so skutočnými priatelmi," pozrel mi do oči a ja som ho len tuhšie objala. Mám najlepšieho a najchápavejšieho otca na svete.
„Ľúbim ťa oci," hlesla som a videla som ako sa usmial.
„Aj ja teba, zlatko," povzdychol si a teraz som sa usmiala ja. Ktovie ako by to znelo z Jaydenovych úst.
________
31. Decembra sme obaja nastúpili do áut. On do svojho a ja do svojho krásneho nového.
„Si si istá?" naklonil sa ocko do môjho okna.
„Doma bude Sheere lepšie. Prežijem to bez nej. Mam Jaydena," zasmiala som sa na čom on len prevrátil očami.
„Ak bez nej nebudeš môcť spať, zavolaj a ja ti ju doveziem," neisto na mňa pozrel a ja som len prikývla.
Sheera v jeho náruči sa zvedavo obzerala naokolo a mne trochu puklo srdce pri pomyslení, že ju tam už nebudem mať. Ale je to lepšie. Aj pre ňu, tu ma voľný výbeh nemusí byť zavretá v izbe, aj pre mňa. Mám pocit akoby som v poslednej dobe na ňu zabúdala a navyše, nebudem už nadalej riskovat vyhodenie zo školy.
Jayden vystúpil z auta a mračiac sa prešiel späť ku mne. Nastúpil na sedadlo spolujazdca a svoj zamračený pohľad presunul na mňa. Ocko nám len zaprial štastnú cestu a prešiel k Rebeke na priedomie.
„Nepáči sa mi to. Nechceš tu to auto nechať?" pozrel na mňa a ja som len s úsmevom pokrútila hlavou. Tento môj miláčik ide so mnou.
„Potrebujem vlastné auto. Nemôžeš ma neustále všade voziť," pousmiala som sa a on len nechapavo pokrútil hlavou.
„Prečo nie?"
„Jay vráť sa do auta. Budeme si celú cestu volať, keby niečo zastavíme. Sú to dve sprosté hodiny," oprela som sa do sedadla.
„Ugh fajn," stisol pery. Naklonil sa ku mne a dlho ma pobozkal, než vystúpil z auta a vratil sa do toho svojho.
Naštartovala som, naposledy zakývala ockovi, Rebeke a Sheere a pomaly vyšla na cestu. Bolo vzrušujúce šoférovať moje vlastné auto. Vodičák som mala už od 17 ale nejako som sa nedostala k vlastneniu auta. Keď som potrebovala niekam skočiť, jednoducho som si požičala ockove. A teraz mám tohto čierneho krásavca. Kde si môžem púštať hudbu akú chcem, môžem tu mať vôňu akú chcem, môžem sa na ňom voziť kedy chcem. Oh pripadám si ako malé decko čo dostalo dlho žiadanú hračku.
Z môjho rozjímania ma vyrušil prichadzajúci hovor od Jaydena. Jednoducho som klikla na prijať a položila mobil do stojana.
„Mohli by sme zastaviť?" ozval sa Jaydenov hlas a ja som sa zamračila.
„Sotva sme vyšli z Rye, prečo chceš zastaviť?"
„Myslím, že som ťa nepobozkal dostatočne. Chýbaš mi vieš?" jeho hlas bol tichý a ja som sa len usmiala. Vzhliadla som dopredu a videla jeho tvár sledujúcu ma v odraze zrkadielka.
„Dávaj pozor na cestu hej?" snažila som sa zniet vážne no napokon som sa predsa len musela usmiat. To je ale idiot.
„Si si istá, že zaspíš bez Sheery? Na tej stanovačke si bez nej nemohla zaspať," jeho hlas znel až prehnane starostlivo. Kde sa to v ňom berie. Na moment som sa však zastavila. Stanovačka?
„Takže to nebol sen," prekvapene som vydýchla a na chvíľu bolo ticho.
„Myslela si si, že to bol sen?"
„Vtedy si ma tak trochu nenávidel. Prepáč, že som si nemyslela, že by si ma skutočne stiahol do svojho náručia a privinul k sebe," mykla som plecom aj keď to nemohol vidiet.
„Myslel som, že po našej chvíľke vo vode ti došlo, že ťa nenenávidím až tak moc," zasmial sa a ja som cítila ako sa červenám. Oh hej. Naša chvíľka vo vode. Pekne pomenovanie.
„Kedy si ma prestal nenavidieť?"spýtala som sa so záujmom.
„Nemyslím, že som ťa niekedy naozaj nenávidel. Bol to len zvyk, byt ten kretén. Ale ak sa pýtaš kedy si ma dostala, bolo to asi vtedy keď som ti vtrhol do izby a ty si bola polonahá,"
„To som mohla čakať," prevrátila som očami a on sa len rozosmial. Pri zvuku jeho smiechu som sa musela usmiat.
„A ty? Keby si ma prestala brať len ako kreténa?"
„Ako vieš, že ta tak už neberiem?" rozosmiala som sa a v odraze zrkadielka som mohla vidiet, že prevrátil očami.
„No tak Frey!"
„Fajn, myslím, že keď sme vtedy stáli na chodbe a ja som ti povedala, že moja mama už nie je medzi živými. Aj keď si ma nemal rád, objal si ma a utešil. A tá veta o domove a všetko. Vtedy som si prvýkrát povedala, že možno nie si až taký zlý," povzdychla som si. Nastalo opät ticho no ja som videla ako sa usmieva.
„Frey?"
„Áno, Jay?"
„Ty si môj domov!"