[Jayden]
Polnoc odbila a oni unášali nevestu alebo čo. Frey mi tiež zmizla a tak ma znova stiahla tancovať nejaká z družičiek.
„Vieš, hore sú nejaké izby" zašepkala blízko mojich pier. Ja som len prikývol no stále som sa obzeral po Freyi.
„Koho hľadáš?" zamračila sa a ja som na ňu len nechápavo pozrel.
„Freyu," povedal som jednoducho. To jej to nedošlo? Haló dievča som jej doprovod!
„Tam ti ide," zamumlala otrávene a ja som sa otočil ku schodom. Freya pomaly schádzala dole, pridržiavac si šaty a ja som na moment stratil dych nad tým ako skvele vyzerala.
Pár prameňov sa jej uvoľnilo z účesu a teraz jej spadali do tváre a ona si ich stále upravovala. Šaty jej perfektne sedeli a vyzerala proste očarujúco. Najlepšie bolo, že vyzerala akoby si myslela, že sa nikto nedíva. Chovala sa úplne prirodzene, nepredvádzala sa v nich. No pravda bola že väčšina mužov sa po nej obzerala a začul som aj šepot od družičiek.
Jej otec stál len kúsok odomna a bol zrejme ešte viac očarený ako ja. Prešiel tých pár krokov ku mne a položil mi ruku na rameno. Mohol som zazrieť slzy dojatia v kútikoch očí.
„Máš ju rád, že?" pozrel na mňa a ťažko si povzdychol. Nechápavo som sa zamračil.
„Ako ste na to prišli?" otočil som hlavu k Freyi, ktorá už opatrne schádzala zo schodov.
„Takým pohľadom som kedysi sledoval aj ja moju ženu," nostalgicky si povzdychol a potľapkal ma po ramene.
„My starší to spoznáme Jayden. Ale budem k tebe úprimný. Nie si chalan pre ňu," pokrútil hlavou.
„To ja viem. Preto sme kamaráti a nič viac nebudeme," odhodlane som mu pozrel do očí a on len prikývol.
„V to dúfam," zamrmlal si. Zrejme by som ho mal teraz nenávidieť. No chápem ho. Chalan ako ja a dievča ako Freya k sebe proste nejdú
Sme až moc rozdielny. Nie som pre ňu dosť dobrý. A aj keby som bol, nezaslúžim si ju. Je až príliš dobrá. Keď už bola kúsok pred nami, šťastne sa na nás usmiala.
„Som tak rada, že mám tú hrôzu zo seba," vydýchla a zasmiala sa.
„Vyzeráš ohromne zlatko," prešiel k nej jej otec a ona ho krátko objala.
„Chystal som sa už domov, ale ešte som ťa chcel vidieť," pohladil jej líce.
„Už ideš?" zamračila sa.
„Ráno mám službu a aj tak som už pristarý na takéto veci. A nikomu to nehovor, ale Rebeka ma totálne zničila," zasmial sa a ešte raz ju objal.
„Nebuďte dlho, kľúč vám nechám v kvetináči," pozrel na nás oboch a potom naozaj odišiel.
Woah takže som tu s Freyou sám. Super! Hneď som ju stiahol tancovať a pevne ju k sebe primkol, keď som si mohol byť istý, že nás nikto nesleduje.
Annie sa vrátila v červených obtiahnutých šatách, tváriac sa ako kráľovná. Obrovský úsmev jej klesol keď zbadala mňa a Freyu.
Hnala sa k nám ako vietor a ja som sa nenápadne s Freyou posunul o niečo ďalej.
„Freya!" zasyčala a ona sa na ňu prekvapene otočila.
„Oh ahoj Ann. Wow krásne šaty," usmiala sa a premerala si ju.
„Samozrejme. Ale čo to máš na sebe ty?!" založila si ruky na bokoch a našpúlila pery.
„Predsa popolnočné šaty, chcela si aby som si nejaké našla," uchechtla sa nevinne Freya a oprela sa do môjho náručia.
„To som chcela. Ale sakra nejaké obyčajné...nie TOTO! Chceš ma snáď zatieniť? Toto by som od teba nečakala Freya! Je to moja svadba! Môj deň!" kričala a niektorí ľudia sa po nej obzerali no všimol som si že nad ňou len krútia očami či hlavami.
„Nechcem ťa zatieniť, Annie. Neblázni veď na mňa sa nikto ani nepozerá, každý sleduje len teba. Celý deň. Dostala som ich ako darček práve na túto príležitosť. Nemyslela som, že budeš vyšilovať," pokrútila hlavou a stisla moju ruku čo som mal položenú na jej bruchu.
„Klameš! Chcela si proste zase byť v strede pozornosti! Priznaj to!" vyzerala naozaj ako šialenec.
„Láska, veď Freyu poznáš, toto by neurobila," Ryder ju chytil za ramená a pousmial sa ospravedlňujúco na nás.
„Ale práveže urobila," zamrmlala a založila si ruky na hrudi.
Všimol som si ako Freya na ňu dotknuto hladí a rozhodol sa zasiahnuť.
„Ale nie neurobila. Vieš prečo? Lebo ona je láskavá a prajúca. Ona ti dopraje len to najlepšie zatiaľ čo ty sa ju snažíš potopiť! To ako ju neustále urážaš, alebo tie družičkovské šaty. Nikto by si tie šaty na seba dobrovoľne nedal. No Freya v nich bola celý deň len kvôli tebe! A teraz keď si oblečie šaty, v ktorých sa cíti dobre, a v ktorých vyzerá úžasne, zrazu je ona tá zlá? Nie drahá Annie. Ty si tá zlá a každý v tejto miestností to vidí. Nechápem ako sa s tebou môže kamarátiť!" odfrkol som si a poslednú vetu si len pre seba zamrmlal.
Freya sa na mňa otočila a len smutne pokrútila hlavou.
„Čo si to dovoľuješ?! Toto je moja svadba! Môj deň!" dupla si nohou a Ryder sa zamračil.
„Myslela si náš deň, nie?" pobavene nadvihol obočie.
„Môj deň," odbila ho a on len prevrátil očami.
„Annie, zlato nerob scény!" zrejme jej mama na ňu karhavo pozrela a ona si znova len dupla nohou.
„Mala by si ísť Freya!" tvrdo na ňu pozrela a Freya sa len na ňu zlomene pozrela.
„To myslíš vážne?!" zvolali sme naraz ja, Ryder aj jej matka.
„Zlato je to tvoja najlepšia kamarátka!" pozrela na ňu matka no ona len pokrútila hlavou.
„Bola," zašepkala ja som pevnejšie stisol Freyu, ktorej sa po líci spustila slza. Len som nad tou kravou pokrútil hlavou.
„Počkaj na mňa vonku, prinesiem naše veci," šepol som Freyi do ucha a ona len krátko prikývla a následne náhlivo vybehla zo sály.
Schmatol som v rýchlosti naše veci a náhlil sa za ňou. Sedela na mramorových schodoch pred východom a ja som len videl ako sa jej telo otriasa vo vzlykoch. Prehodil som jej cez plecia moje sako a stiahol si ju bližšie k sebe.
„Nechápem, čo som urobila zle," vzlykla a ja som jej len pohladil rameno.
„Vôbec nič, Freya. A každý to vie. To dievča je blázon," odfrkol som si a ona sa uchechtla.
„Nehovor o nej tak," hlesla ticho no ja som zbadal úsmev na jej perách.
„Poďme domov," hľadel som do tmy a ona len prikývla. Vstala a spolu sme sa teda vydali na cestu. Vonku bola celkom zima, ale sako som nechal jej.
„Kupovali ste tie šaty zbytočne," povzdychla si a ja som len pobavene prevrátil očami.
„Zbytočne určite nie. Vyzerala si naprosto dokonale. A celých dvanásť minút si ťa všetci len s úsmevom prezerali," povzdychol som si načo sa ona ticho zasmiala.
Odomkli sme si a vyšli sme hore po schodoch. Freya nakukla do izby jej otca a potom len ticho zavrela dvere.
„Spí ako zarezaný. Rebeka ho asi naozaj zničila," pošeptala a už znova bol na jej tvári úsmev.
„Mali by sme to využiť," zasmial som sa a zamieril do jej izby.
„Neviem čo si myslel pod pojmom využiť to, ale mal by si spať vo svojej izbe. Dnes ráno to bolo o fúz, keby ťa nájde tu zrejme ťa stiahne z kože," ticho sa uchechtla a prešla k toaletnému stolíku.
Ja som sa zvalil na jej posteľ a sledoval ju. Zložila si všetky sponky z účesu a tiež sa odmaľovala.
„Dopekla, zabudla som tam tie šaty," otočila sa na mňa a ja som si len odfrkol.
„Len jej ich tam nechaj," mávol som rukou a ona nado mnou prevrátila očami.
„Mal by si ísť, chcem sa prezliecť a ísť spať,"
„Prosím ťa, ja tu čakám len na to," žmurkol som na ňu a ona znova prevrátila očami.
Posadila sa na kraj postele vedľa môjho boku. Vlasy jej už voľne splývali popri tvári v kučerách a ona zamyslene hľadela do prázdna. Posadil som sa aj ja a obmotal okolo nej svoje ruky.
„Freyušká," zatiahol som ticho do jej ucha a ona sa na mňa iba s úsmevom otočila.
Vtisol som krátky bozk na jej odhalené rameno a potom si oň oprel hlavu. Hľadel som do jej lesklých očí a v mojej hlave bola len jediná myšlienka: Pobozkaj ju. Opatrne som sa k nej naklonil a moje pery opäť dopadli na tie jej.
Pomaly sme sa bozkávali, skoro až jemne. No ona sa potom odtiahla, s pevne zovretými viečkami. Olizla si pery a ľútostivo na mňa pozrela.
„Mal by si ísť do svojej izby," zašepkala a ja som len sklamane prikývol. S povzdychom som sa postavil a naposledy na ňu pozrel.
„Dobru noc Frey," hlesol som predtým než som naozaj opustil izbu. Vedel som, že ráno to bolo až príliš dobré na to, aby to trvalo. Proste asi nemáme byť spolu.