Na letisku
Matka, ja a Max sme sedeli v hale husto zaľudnenej ľudmi, ktorý nevyzerali dôverihodne. Nervózne som sa hrala s prstmi a modlila sa aby neprišiel. Lietadlo odlieta za 15 minút a Harry tu ešte nieje. Zatiaľ mi to vychádza a keď nepríde pôjdem tam sama. Max vytáčal jeho číslo už po stý krát, ale ako vždy bezvýznamne. Matka sa nervózne hrala s letenkami. Cez celú halu letiska zadunel hlasný smiech. Poznala som ho, ale nevedela som odkiaľ. Hlavu som otočila smerom na vchod a radosť z dovolenky ma prešla, keď som videla všetkých piatich. Vykračovali si ako najväčší páni a dokonca sa tak aj tvárili. Snažili sa byť dôležitý a aj by sa im to podarilo keby Liam nepotkol Nialla a Niall by nespadol rovno na nos. Zasmiala som sa a nekontrolovane matku udrela po stehne. Zasyčala a pošúchala si ho. Niall sa našťastie bez vážnych zranení postavil a kráčal si ďalej ako pán. Ostatný nachvíľku zamrzli a dobehli Nialla. Ja som sa zatiaľ ukludnila a pripravovala sa na najhorší týždeň môjho života.
„Kde si bol?"naštvane sa ho opýtal Max. Postavili sme sa a matka mi do ruky strčila letenky. Ona sa ma chce snáď zbaviť.
„Bol som.."váhal a nervózne sa poškriabal na zátylku.
„Zaynova sestra rodila a Harry nám ju pomohol dostať do nemocnice"zahovoril Louis. Čo by si bez neho Harry počal? Louis je záchranca všetkých situácií.
„Naozaj?"otočil sa na Zayna, ktorý prikývol. Moje oči zablúdili na veľký osvetlený pásik s číslami, ktoré ukazovali čas. Presne za 5 minút nám odlieta lietadlo.
„Pozor, pozor! Všetci cestujúci lietadlom do Miami pripravte sa. O päť minút odlietame, ešte raz pripravte sa o päť minút odlietame"ozval sa hlas cez celú halu. V momente nastal väčší rozruch, než tu bol doteraz. Našťastie sme za sebou mali všetky kontroly a tak stačilo len nastúpiť do lietadla. Prisunula som si kufor bližšie k sebe a otočila sa na matku. Skočila mi do náruče a silno ma objala.
„Dávajte si pozor a nezabi ho"posledné slová zašepkala aby som ich počula iba ja. Usmiala som sa a odtiahli sme sa od seba. Čakala ma ďalšia náruč, ale nebola som si stopercentne istá či som na objatie s Maxom pripravená. Premohla som svoje emócie a objala ho. Krátke, ale emocionálne objatie. Také mi Maxo dal. Ani som sa nenazdala a niekto ma vtiahol do svojho objatia. Bolo silné a hrejivé. Odpojili sme sa a zistila som, že to bol Niall.
„Rád sa obímam. Môžem ťa objať ešte raz?"nahodil psí výraz. Prikývla som a on si ma prilepil na hruď. Potom som objala Zayna a dokonca aj Liama a na moje prekvapenie nemal žiadne blbé poznámky len mi poprial šťastnú cestu. Posledné a najdlhšie objatie patrilo Louisovi.
„Prosím všetkých cestujúcich ktorý letia do Miami aby sa dostavili do lietadla načas"
Pomaly sme sa od seba odtiahli a usmiali sa na seba.
„Dopadne to dobre uvidíš"usmial sa a brnkol mi po nose. „Šťastnú cestu"posledný z jeho dokonalých nevinných úsmevov a môžem ísť. Kráčala som k východu a naposledy sa otočila. Všetkým som zakývala a znova sa pustila do cesty. Nevšímala som si Harryho prítomnosť, proste som za sebou ťahala kufor a kráčala akoby som na tú dovolenku išla sama. Pri východe som letenku dala nejakému mužovi, ktorý prikývol a otvoril mi dvere.
„Pekný kufor"ozval sa zozadu Harry.
„Ďakujem"hlavne odmerane som sa zo slušnosti poďakovala a kráčala k hustému davu pri lietadle.
„Myslel som pekný zadoček"Panebože prosím ťa pomôž mi tento týžden prežiť bez zabíjania. Nad tým som len prevrátila očami a nevšímala si ho. Do lietadla sme sa dostali prekvapivo rýchlo. Ani sme sa netlačili. Išlo to ako po masle.
„Prestaň"nahnevane som precedila pomedzi zuby, keď sme sedeli na svojích miestach a moje bolo pravdaže pri strasľavom Harrym. Neviem, či sa bál letu, ale nervózne triasol nohami a sedačky sa držal, ako kliešť. Všetci na nás kvôli nemu čumeli jak na bláznov. Pri nás sa objavila letuška, ktorá sa usmiala na Harryho a naklonila sa k nám, čím odhlalila svoj nemalý výtrih.
„Doniesiem vám niečo?"opýtala sa nás, no skôr Harryho. Ten sa zázrakom prestal triasť a jeho oči mali slastný výhľad na jej no...
„Ja si nedám nič, ďakujem"ozvala som sa a čakala, že zmizne, no ona nie.
„Ja si dám minerálku a vaše číslo, ďakujem"povedal a zvodne sa usmial. Jeho triky zaberajú na všetky okrem mňa. Nechápem ako mu môžu na tie jeho rečičky naletieť. Letuška menom Tara sa usmiala, vystrela sa a odišla a nezabudla pri kráčaní krútiť zadkom. Prekrútila som očami.
„Nežiarli toľko sestrička"venoval mi pozornosť. Rozhodla som sa, že sa ním nebudem zaoberať. Do uší som si dala slúchadlá a pustila si hudbu, pri ktorej som zaspala.
Zobudila som sa na to, ako somnou niekto trasie. Otvorila som oči a nespokojne zabrumčala.
„Prosím vás"ozval sa neznámy dievčenský hlas. Zaspatými očami som ho vyhľadala a úspešne. Mladá brunetka s modrými očami. Mohla mať asi tak okolo šestnásť-pätnásť. Vyzerala akoby jej niečo liezlo krkom, bola veľmi nehnevaná. „Mohli by ste vášmu frajerovi alebo manželovi, no to je jedno, povedať aby mi dal pokoj a neobťažoval ma?"opýtala sa. Zrakom som hneď vyhľadala Harryho, ktorý sa tváril, že spí. Natiahla som ruku k Harrymu.
„Tuto môj BRAČEK"poklepkala som ho po spiacej hlave a pokračovala „je tak trošku pribrzdený. Prepáč, ak ťa obťažoval"ospravedlňujúco som sa usmiala.
„Všimla som si, že má o koliečko menej, lebo klásť otázky či som panna, nieje normálne"zahanbene pokrútila hlavou. Chúďa, ale obdivujem jej tvrdohlavosť a že sa nedala zmiasť. Určite bola nevinná panna. Harry si vyberá len také. Naspäť som sa oprela o operadlo a chcela dokončiť nedokončené, čiže spánok.
„To oslovenie sa mi páčilo"ozval sa doteraz "spiaci" Harry.
„Letuška ťa odmietla a preto teraz obťažuješ nevinné dievčatká?"vyčítavo som sa opýtala. Moje vnútro sa usmialo nad jeho vlasmi. Stáli mu zo všetkých strán.
„Tej som chcel len urobiť radosť a nieje môj typ, ale to dievčatko, ako jej ty hovoríš je mladé, nevinné, čerstvé mäsko a to sa mi páči"jedným kútikom sa usmial. Prudko som si vzdýchla a zatvárala oči.
„Počuj, veď mi sa rekordne nehádame už štyri hodiny"prekvapujúco oznámil.
„Tak nech to vydrží dlhšie, lebo si chcem na tej dovolenke oddýchnuť a nie prísť o hlasivky"nespokojne som sa pomrvila. Nevedela som nájsť správnu polohu.
„Ani ja sa nechcem hádať, Shirley"povedal takmer pošepky, ale ja som to počula zreteľne. Neverila som, že Harry Styles by niečo také povedal a potom prišiel ten náhly zlom a on dostal záchvat smiechu. Nechápavo na ňho čumela polovička lietadla.
„Čo ti je smiešne?"opýtala som sa.
„Pri tebe sa nedá nehádať"vysvetlil pomedzi smiech.
„Pri mne? Veď to ty stále provokuješ"nahnevane som mu vyčítala.
„Vidíš, toto je tvoj problém, všetko sa snažíš hodiť na mňa"už sa pokojne usadil a sedel. Zamyslela som sa. Má pravdu? Nie Harry Styles nikdy nemôže mať pravdu.
***
Taxík zastavil pred krásnou vilou. Hlavou mi behalo odkiaľ matka na túto krásu zobrala peniaze.
Vystúpili sme z taxíka ohúrenými pohľadmi. Taxikár nám vybral kufre a položil na chodník. Harry mu dal peniaze. Pozdravila som ho a namierila si to do vily. Matka hovorila, že kľúče budú pod rohožkou, tak som ju nadvihla a boli tam. Otvorila som vilu a ako prvá vošla dnu. Chodba nebola osvetlená, bola v nej trošku tma, ale i cez to sa dali rozoznať biele steny. Kufor som nechala na chodbe a vyzula si tenisky. Prešla som po obdĺžnikovej chodbe a narazila som na kuchyňu.
Podobnú máme doma, čiže nič moc. Otočila som sa a skoro som dostala infarkt. Zhíkla som a chytila sa za srdce, keď zamnou stál Harry.
„Bože nabudúce daj vedieť, že zamnou stojíš"povedala som a behala si obzrieť zvyšok domu.
Otvorila som dvere na poschodí v posledneh izbe. Nechutne zavŕzgali a voňali novotou.
Obyčajná, ale chcem ju. Vybrala som si teda tú izbu a len dúfala, že Harry ju bude mať, čo najďalej. Vyšla som z tej izby a Harry akurát vchádzal s kufrom do jednej z izieb. Bola dostatočne ďaleko. Vydýchla som si a zbehla dole po svoj kufor. Hore som sa vybalila a veci uložila do skrine. Prezliekla som sa do volnejšieho, čo boli teplákové kraťasky a dlhé tričko. Vlasy som si zaplietla do rybieho chvosta a odlíčila som sa. Mala som v pláne ísť na pláž, ale vonku už bola tma a pofukoval jemný vietor. V izbe som mala aj balkón, tak nebol problém si ísť užívať krásy prírody, ale dnes sa mi veľmi nechce a navyše som hladná. Miami sa Londýnom líšilo veľa vecmi, ale jediná vec pre ktorú by som sa sem presťahovala bolo počasie. Vzduch bol aj napriek teplu ľahký a svieži.
Bola som v kuchyni a otvárala chladničku, keď som počula kroky po schodoch. Žalúdok mi čím ďalej, tým viac ohlasoval svoju žiadosť po jedle. Rozžiareným pohľadom som prešla po obsahu chladničky. Mala som chuť na toľko dobrôtok. Slinky sa mi rad radom zbiehali. Zacítila som nežiadúci pohľad.
„Som hladný"vzdýchol si a začula som vrzgot stoličky, tak si asi sadol. Len nech si nemysli, že ho nakŕmim. Z toho zázračného stroja som vybrala mlieko, ktoré som naliala do misky, ktorú som vzala z poličky. Našla som aj cereálie a tie som nasypala do mlieka. Lyžičku som vložila do misky a sadla si za stôl, kde som začala jesť. Jeho pohľad mi bol ukradnutý.
„Čo pije krava?"opýtal sa a zamyslene sa zahľadel pred seba.
„Čo ja viem, mlieko"odpovedala som a do úst som si vložila mlieko s cereáliami. Jemne sa na mňa usmial a mne až teraz došlo, čo tým myslel. Prižmúrila som na ňho oči a on mi vyplazil jazyk.
„Mohla by si.."
„Nie nemohla"prerušila som ho a nahlas prežula cereálie.
„Mohla by si.."
„Zavolať odchyt zvierat? Nemám číslo"odmeraným hlasom som povedala.
„Mohla by si.."
„Kristepane, čo?"opýtala som sa lebo mi už dochádzala trpezlivosť.
„Zabudol som"poškriabal sa po spánku s výrazom filozofa pred prednáškou. Prevrátila som očami.
„Aha už viem. Pozri, vtáčik"ukázal na strop a môj pohľad ihneď vystrelil k stropu.
„Kde?"opýtala som sa, lebo žiadného vtáčika som nevidela. Pohľad som nasmerovala na ňho. Napchával sa mojími cereáliami.
„To je moje"natiahla som sa po misku. Kradnúť jedlo Shirley sa nesmie. Odtiahol sa a s plnými ústami sa doširoka usmial.
„Už moje"zamrmlal. Hodila som po ňom vražedný pohľad a nahlas zavrčala.
„Toto si odskáčeš, šimpanz!"nahnevane som zoskočila zo stoličky a v šuplíku hľadala niečo ostré. Našla som nôž. Ukázala som mu ho a hrozivo sa zasmiala. Nahlas prehĺtol a pomaly zišiel zo stoličky.
„Len pomaly, lebo si ublížiš"hovoril a cúval.
„Teraz mi za všetko zaplatíš"povedala som ako masový vrah a usmiala sa ako blázon. Divadielka mi idú, ja viem. Jasné, že by som mu tým nožom neublížila, len ho chcem zastrašiť a vyskúmať jeho slabé stránky. Ruky držal v obrannom geste a stále cúval smerom na chodbu.
„Čo chceš robiť s tým nožom?"bojazlivo sa opýtal.
„Zoberiem ti to najcennejšie"
Zastavil sa a chytil si rozkrok.
„Tak to teda nie. Harry Bigger si to nezaslúži. Zabi mňa!"obetoval sa a kľakol si na kolená. Uchechtla som sa a pristúpila bližšie. Nôž som namierila na jeho krk.
„Posledné slová?"opýtala som sa pred zabitím. No a, že niesom šlachetná.
„Povedz Alžbete, že ju milujem a je mi ľúto, že som nepriniesol vodu pre nášho syna Bobbyho"utrel si imaginárne slzy. Napriahla som sa a akože ho chcela bodnúť, ale nečakane sa postavil schmatol nôž a zozadu ma držal. Ostrú čepeľ noža pridžiavial blízko pri mojom krku. Pravdu? Skoro som sa posrala od strachu.
„Čo tak si vymeniť roly, hm? Ty budeš prosiť o milosť a ja si budem užívať tvoju bolesť" zašepkal mi slizkým hlasom do ucha.
„Nie. Idem si ľahnúť"prehovorila som trasľavým hlasom. Nevedela som čoho je schopný so zbraňou.
„Ooo ty si sa nám zľakla"zasmial sa mi do ucha. Nahnevalo ma akú má podomnou kontrolu a je vo veľkej výhode.
„Kurva pusti ma!"nahnevane som skríkla.
„Dnes sa asi nezahráme, čo?"hovoril a uvolnil svoje zovretie. Vyslobodila som sa a utekala hore do svojej izby. Nie preto, že som sa zľakla alebo som sa bála, ale preto, lebo mi jeho blízka prítomnosť rozbúchala srdce na plné obrátky.