Two weeks later
Prešli dva týždne hádok s Harrym. Každý boží deň sa hádame a nadávame si. Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že som agresívna. Matka a Max nás už prestali riešiť. Liam, Louis, Niall a Zayn k nám chodia často, ale ja sa radšej vytratím a keď sa vrátim nachvíľku hodím reč s Louisom a ostatných ignorujem. Snažím sa aj Harryho, ale to sa proste nedá. Už len, že dýcha rovnaký vzduch ma znervózňuje. Neprejde deň, kedy sa nehádame. Naše hádky sú na dennom poriadku. Obaja si robíme akoukoľvek hlúposťou naschvál. A teraz to nieje inak. Nahnevane som mu tri krát zaklopala na dvere. Dvere sa otvorili a privítal ma jeho spýtavo-pobavený výraz.
„Stíš tú hudbu"snažila som sa znieť pokojne a dýchať pravidelne. Darilo sa, ale jeho priblblý úsmev mi v tom vadil.
„Prečo by som mal? Nikomu nevadí"vysmiato sa oprel o zárubňu.
„Ahoj Shirley"zakýval mi Louis. Kútikom som sa na ňho usmiala a na Harryho zamračila.
„Stíš tú hudbu"zopakovala som svoju žiadosť.
„Čo keby som umlčal teba?"opýtal sa a zakusol sa do prsta.
„Čo keby si sa prestal hrať na veľkého pána? To by nám nezaškodilo"ruky som si založila na hrudi. Hnev sa vo mne prebúdzal a istotne ochvíľku nadobudne svoju veľkosť. Pokojne sa usmial. Tváril sa, že sa ho to nedotklo a je nezraniteľný, ale ja presne poznám jeho citlivé body.
„Ty na mňa musíš mať veľkú chuť, keď mi klopeš na dvere a hľadáš si pekne sprostú výhovorku len preto aby som si ťa všímal a rozprával sa s tebou. Vieš, sestrička rozprávať sa môžeme aj bez hádok, no neviem pri čom by to skončilo"provokatívne nadvihol obočie a oblízol si spodnú peru. Naplo ma. Zamračila som sa a nevedela som ako sa mám brániť. Zabudla som ako sa nadáva a nevedela som kde sa mam postaviť. Za všetko mohli jeho oči. Pozeral sa na mňa s pervérznosťou a nadržanosťou a to ma pritlačilo k zemi.
„Došli slová alebo sa pravda ťažko počúva?"opýtal sa a nastavil ku mne ucho. Nadýchla som sa, že niečo poviem aj, keď som nevedela presne čo povedať.
„Večera!!"matkin hlas ma našťastie zachránil. Zvrtla som sa na päte a utekala dole. Harry a Louis hneď za mnou. V kuchyni sme sa usadili na svoje miesta a moje bolo oproti Harrymu.
„Zas ste sa hádali?"opýtal sa nás Maxo a dočítané noviny hodil do koša. Sadol si k stolu a dožadoval sa odpovede. Harry aj ja sme mali sklonené hlavy.
„Dočkám sa odpovede?"opýtal sa nedočkavý Maxo. Louis sa správal ako duch. Ticho sedel a načúval.
„Áno, ale to ona začala"povedal a prstom ukázal na mňa. Skrčila som tvár a pozrela na Harryho.
„Ty si začal! Pri tvojom hluku sa nedá ani oddychovať!"nekotrolovane som sa rozkričala.
„Shirley nekrič"ohriakla ma matka.
„Pokojne sa najeme a potom vám niečo povieme"povedal Maxo a natiahol sa po šalát. Všetci sme si v tichosti naložili na tanier a najedli sa. Po jedle si Maxo na stole založil ruky a vážne sa na nás zadíval.
„Deti, mysleli sme si, že ak budete spolu tráviť viac času aj s Harryho kamarátmi, tak sa niečo zmení a budete sa správať ako súrodenci, ale ako vidím len sa to zhoršilo. Každodenne počúvame vaše hádky a je nám to ľúto. Chceme aby ste si rozumeli a navzájom sa podporovali ako to u súrodencov má byť. Ja viem, súrodenci sa tiež často hádajú, ale v ťažkých chvíľach sa vždy podržia. Obaja ste už dospelý a mali by ste sa aj tak správať. Sme rodina, tak to už obaja pochopte. Kedže máte takých úžasných rodičov ako sme my. Kúpili sme vám obom letenky do Miami. Obaja sa spoznáte a uvidíte, že osamote to pre vás bude lepšie"dopovedal a ja aj Harry sme na ňho vypúlili oči. Ja a Miami super, ale ja, Harry a Miami to určite nie. Nikdy! Harry sa začal nekontrolovane smiať ako blázon. Louis ho potľapkal po ramene a Harry sa trošku ukľudnil. S širokým úsmevom sa pozrel na svojho otca a dostal ďalší záchvat smiechu. To je dement.
„Dobrý vtip otec"povedal cez smiech. Nachvíľku mi odľahlo, že je to vtip, no keď som zbadala Maxovu a matkinu vážnu tvár nebolo, čo riešiť. Mysleli to vážne. No ja tiež myslím smrteľne vážne, že nikam s Harrym nejdem.
„Ale ja som nežartoval"povedal vážne Maxo. Uvedomila som si, že by som sa mala ozvať a ujasniť im, že s Harrym nikam nejdem.
„Aby vám dvom bolo jasné ja s ním nikam nepôjdem aj keby ste sa na hlavy postavili"pokojne a rozhodne na sto percent som povedala.
„Presne ako sme očakávali"zamrmlala matka Maxovi.
„Mladá dáma"prehovorila na mňa „Či už chceš alebo nie pôjdeš a nechcem počuť žiadne nadávky, výhovorky. Proste tam s Harrym pôjdete a hotovo. Za dva dni odchádzate, tak vám radím aby ste sa začali baliť. Budete tam len týžden a myslím, že to je dosť dlhá doba na uzmierenie. Tak fajn. Skončila som"dopovedala matka.
„Elizabeth vyhoď si z hlavy, že my dvaja spolu niekam pôjdeme a budeme spolu týždeň. Veď ja ho zabijem a rovno tam mu aj spravím pohreb! Vy ste sa načisto zbláznili? Asi áno ako vidím. Nič sa nás neopýtate a kúpite nám letenky. Môžete ich pekne vrátiť, lebo ja určite nikam nejdem. Museli by ste ma najprv zabiť"hovorila som vážne, ale Maxo a matka sa usmievali. Čo im je na smiech?
„Ja si myslím, že to nieje zlý nápad"zhodnotil Louis. Harry na ňho pomaly otočil hlavu a skrčil na ňho obočie.
„Ja hovorím jasne, že nikam nejdem"dohovorila som a postavila sa od stola.
„Ani ja"súhlasil Harry.
„My vám hovoríme, že idete a hotovo bodka"úsmevom hovorila matka.
„Nie a víkričník!"zahučala som a zasunula stoličku.
„Som dospelý otec ako to, že si si dovolil rozhodovať za mňa?"vyčítal mu Harry.
„Si môj syn a Shirley moja dcéra"povedal slová, ktoré mi vyrazili dych.
„Ja niesom nikoho dcéra! Nemám otca! A táto rodina neexistuje!"vykričala som im a naštvane sa rozbehla do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a vankúš som si pritisla k hrudi. Zrazu sa ozvalo tiché zaklopanie.
„Kto je?"opýtala som sa.
„Justin Bieber, kto asi?"odpovedal.
„Poď dnu"privolala som ho. Vošiel a prisadol si ku mne na posteľ. Usmial sa na mňa a uhol pohľadom, ktorým prešiel po izbe.
„Máš to tu pekné"ohodnotil moju izbu.
„Ďakujem"usmiala som sa a usadila sa do tureckého sedu. V jeho prítomnosti sa cítim ináč. Akoby všetka zlá energia, ktorá na mňa vplýva z Harryho sa Louisovou prítomnosťou vytrácala.
„Prečo vlastne nechceš ísť do Miami?"opýtal sa.
„Ja tam chcem ísť, ale nie s Harrym"odpovedala som.
„Vás to ešte neprešlo?"
„Ak myslíš to, čo sa stalo pred rokom aj nieľkými mesiacmi, tak aj napriek tomu ako veľmi mi vtedy ublížil, dokážem s ním normálne hovoriť, ale sám vidíš, že s ním sa to nedá. Všade pchá ten svoj nevtipný humor"
„Ak tam nepôjdeš urobíš mu veľkú radosť, ale ak pôjdeš zaručím ti, že bude riadne naštvaný. A je predsa leto a v Miami je tak krásne, že Harry by určite nevydržal byť na jednom mieste, čiže by si bola viac sama a mala by si pokoj"usmial sa a mne sa tiež kútiky zdvihli nahor. Možno má Louis pravdu.
„Prečo teraz neprehováraš Harryho?"
„Lebo som teraz tu"
„Ale vieš, že máš pravdu? Možno by nebol zlý nápad tam ísť"
„Hovoril som"usmial sa a z dverí bolo počuť zaklopanie.
„Shirley si tam?"opýtala sa.
„Áno. Vójdi"povedala som a ona vošla. Prekvapivo sa na nás zatvárila.
„Ale čo? Shirley nehovorila si mi, že ty a Louis.."
„Matka! Nič s ním nemám je to len dobrý kamoš"zastavila som ju.
„Elizabeth, Shirley sa rozhodla"zmenil rozhovor Louis.
„Pôjdem"potichu som povedala a sklonila hlavu.
„Prosím?"opýtala sa a tvárila sa, že nepočuje.
„Že pôjdem"zopakovala som hlasnejšie.
„Ja neverím! Louis dobrá práca"usmiala sa na nás a sadla si medzi nás s povzdychom „ak presvedčíš Harryho, dám ti stovku"pozrela sa na Louisa, ktorý bez váhania súhlasil.
Ahoj!! Tak a sme tu, kde sme sa dostať chceli.. Čo na to vy hovoriť? Sele zle alebo sele dobe? Vy zrobiť uprimny komentár a vy stlačiť na hviezdičku a Simonka spraviť veľká radosť..
Panebože!! Simonka skoro zdochnuť, keď vidieť reads! Veľká ĎAKUJEM ZA 1,52 K READS
💞💞 Love 💕💕sending💕💕