Ležím na studenej podlahe. Slzy mi stekajú po líci. Je tu zima a dosť to tu zapácha. Je to tu zvláštne. Zodvihnem sa a kráčam k veľkým železným dverám. Sú zamknuté. Inak som sa vlastne ani nepredstavila. Volám sa Alica a mám 15. Možno sa pýtate ako som sa tu dostala a čo dú vlastne robím. Bolo to asi takto.
Bola som na koncerte svojej obľúbenej kapely. Bola som tam aj di svojou kamoškou Sandy. Bola tam zábava, tancovali sme a spievali. Sandy išla zobrať do neďalekého stánku niečo na pitie. Ja som ostala na mieste a len tak tancovala. Zrazu som zacítila bolesť v hlave a už som si nič nepamätala. Zobudila som sa až tu. Tu v tejto hnusnej diere.
Som tu už asi mesiac. Môj únosca mi každý deň nosí jesť. Každý deň niečo iné. Vždy si s tým da prácu. Povedal mi, že ak si tu spravím poriadok tak mi donesie matrac a deku. Priniesol mi metlu a vedro s vodou.
Všetko som si tu pozametala a umyla, počkám kým príde a prinesie mi jesť som už naozaj hladná a smädná.
Prví diel príbehu Únos je tu.
Teriaska