Únos

časť. 11

Auto pomaly zastavovalo. Bolo mi jasné, že sme už niekde pri dome. Nechcela som aby otvoril dvere. Nechcela som aby ma zbil. Počula som ako sa Miki s Klaudiou hádajú. Veľmi kričali. Ani som si neuvedomila, že sme zastavili. Niekto treskol dverami. Miki otvoril kufor a zvreskol:

,,Okamžite sa postav ty lemra."

,,Ja nevladzem, chapeš?" Odvážne som dodala aj keď som už tušila čo bude nasledovať.

Teraz to však bolo oveľa horšie. Zbehol niekde dozadu a priniesol sekeru. Klaudia videla, že je zle.

,,Miki prestaň. Neubližuj jej."

,,Tá mala suka si nezaslúži žiť. Nezaslúži."

Šekom sekerou a ja som myslela, že je po mne. No vzápätí som začula krik a ticho. Pomaly som otvorila oči. Klaudia bola mŕtva. Ležala tam. Bol to strašný pohľad. Miki nevedel čo má robiť. Slzy mu tiekli prúdom po licach. Aj ja som plakala. Bolo mi jej ľúto. Zomrela len kvôli mne. Ona ma chcela zachrániť a tak skočila pred sekeru a tá ju trafila priamo do hlavy. Zodvihla som sa a chcela som niečo povedať Mikimu. No ten ma chytil za ruku a ťahal niekde do pivnice. Pár krát som spadla a mala som rozbité kolená no nebolo to to strašné. Zavrel ma do miestnosti, ktorá bola veľmi mála. Nebolo tu absolútne nič. Len hola steny. Omietka bola opadaná. Zem bola ľadová. Bol tu len špinavý studený betón. Na jednej stene bol malý vetrak, ktorý vydával otravné sekavé zvuky. Začala som plakať. Zase som si spomenula na rodinu bolo mi to všetko ľúto. Nielen to, že som tu ale aj Klaudiu.

Nová časť je tu.

Terias