Únos

časť. 20

Prebrala som sa vo svojej posteli. Okolo mňa stáli nejaký dvaja chlapi, Miki a May.

,, Konečne si sa prebrala. To ti trvalo Al." Oslovila ma May a vystrúhala taký polo úsmev. Al, takto ma už dávno nikto neoslovil. Ani nik nemal príležitosť. Teraz som však mala nejaké otázky.

,, Čo sa stalo?"

,,No takže ja som Matt...som z fakulty vied a lekárstva. Momentálne sa ti budem pár dní venovať. Skoro si prišla o dieťa, ale mala si šťastie. Tuto Miki ťa tu našiel v zúboženom stave. Zachránil ťa v podstate o 5 minút 12. Dieťa žije ale je v dosť kritickom stave takže teraz musíš oddychovať. Budeš jesť len zdravú stravu ale samozrejme si môžeš dopriať aj niečo sladké. Piť budeš môcť len minerálnu vodu najlepšie magnéziovú, džús a čaj. Žiaden alkohol ani nič iné. No a musíš si dať pozor na choroby. Už teraz máš oslabenú imunitu. A ešte otázka kto ťa tu zamkol?"

Musela som zaklamať. Nechcela som aby mala Veron problém.

,, Stratila som niekde kľúč a bola som zamknutá a proste som nevládala kričať."

,,Hm....no dobre teraz oddychuj. Ty dievča...mmm...May že?"

,,Áno."

,, Ostaň tu s ňou dobre?"

,,Dobré."

Matt, Miki a ten ešte jeden chalan odišli. Všimla som si, že po May ten chalan pokukoval. May sa konečne usmievala ako ešte nikdy predtým.

,, Kde je Veronik?" To bolo jej práve meno a nemala som chuť ju momentálne inak volať.

,, Ha...že Veronik. Tak jej ani mama nevravela. No asi niekde v izbe. Neviem od rána som ju nevidela. Prečo?"

,,Nepovedz to nikomu, ale to ona ma tu zavrela a ja som odpadla."

,, Čo preboha? To nemyslí vážne. Asi jej preskočilo. Začalo jej riadne šibať."

,,Viem ale nedá sa nič robiť. Nemá ma rada a ľúbi asi.....Mikiho."

Potom sme sa len tak rozprávali a smiali sme sa. Asi o pol hodinu vletel do izby Miki.

,,May...poď sem prosím."

,,Čo sa stalo?"

,,Mmm....nič Alica. Oddychuj a nenechaj sa rušiť."

Neviem čo sa stalo ale zdalo sa mi to ozaj divné. Pomaly som sa postavila a kráčala som ku dverám. Neboli zamknuté. Prešla som cez chodbu a ticho som počúvala. Začula som vzlikanie. Vošla som do Veroninej izby. To čo som videla ma dostalo. Ležala na posteli mŕtva. Obesila sa. Bol to strašný pohľad.

,,Vravel som ti, že máš byť v izbe. Si normálna?"

,,Nie som malonocná hej. Čo sa tu stalo?"

,, Zabila sa a len kvôli tebe. Tu je list." Vybehla na mňa May. Keď som si prečítala list bolo mi to ľúto. Otočila som sa a vykročila som späť do izby. Plakala som a bolo mi všetko tak ľúto. Ja som nechcela aby zomrela. Ľahla som si do postele a plakala som stále viac a viac. Zaspala som a dúfala som, že keď sa zobudím bude všetko ako predtým.

Tak dnes nová časť. Wuhu. Dúfam, že sa páči.

Terias