Únos

časť. 24

Kvap,kvap,kvap

,, Prebúdza sa....ona sa konečne prebúdza."

,, Haló slečna počujete ma?"

Počula som hlasy nejakých mužov a žien. Netušila som kde sa nachádzam. Mala som zvláštne pocity. Cítila som ako ma niekto chytil za ruku. Bola taká jemná. Pripomínala mi mamu. Snažila som sa otvoriť oči. Nešlo to. Nedokázala som ich odlepiť. Nevedela som či ešte žijem. Chvíľami sa mi zdalo akoby som bola v nebi.

,, Alicka.....Alicka zlatko prebuď sa. Prosím ťa prebuď sa."

Ten hlas mi bol známi. Bola to mama. Vedela som, že v nebi ešte asi nie som. Pomaly som začala otvárať oči. Trochu som ich otvorila ale svetlo na do mnou bolo ostré a tak som ich opäť zavrela. Napadlo ma čo sa stalo s Mayle, Mikim, mojím dieťaťom. Chcela som vedieť všetko ale zatiaľ som nič nepočula.

O niekoľko hodín neskôr

Konečne som sa prebrala. Boli tam moji rodičia, lekári a sestričky dokonca aj moja kamarátka Sandy. Všetci sa ku mne nahrnuli a začali sa ma všeličo vypytovať. No ja som bola strašne unavená. Pozerala som sa na svoje brucho. Necítila som tam už nič. Hneď ma napadlo, že dieťa zomrelo.

,,Alica...zlatičko....ľúbim ťa....som tak rada, že si živá a čiastočne aj zdravá."

,,K-kde j-je moje d-d-dieťa?"
Nedokázala som hovoriť normálne. Cítila som akoby guču v hrdle. V ústach som mala sucho a moje pery boli úplne popraskané.

,, Je v inkubátore slečna Alica. Nie je úplne v poriadku a v nemocnici si poležite vy aj vaše dieťa dlho ale základ je, že obaja žijete."

,, A č-čo je s Mayle?"

,, Mayle je tvoja kamarátka? Je v poriadku. Bola len trochu vystrašená. Čoskoro vás príde navštíviť."

Chcela som sa ešte spýtať čo je s Mikim ale k slovu som sa nedostala. Naši sa ma stále vypytovali rôzne veci a mňa to už nebavilo. Aj lekári stále niečo riešili a ja som z toho bola už unavená.

,, Čo je s Mikim?"

,, Tvoj únosca ťa tu priviedol. Všetko nám povedal a odišiel. Teda skôr ušiel. No a......bohužiaľ zastrelil sa. Nechal aj list na rozlúčku ale usúdili sme, že políciu bude zaujímať viacej. Neskôr sa s políciou môžeš skontaktovať. Alica ste v poriadku? Prečo plačete?"

Neudržala som slzy. Aj keď ma Miki uniesol a týral ma. Ja som sa do neho zaľúbila. A naše dieťa bude vyrastať s pocitom, že nemá otca a jeho matka je z toho celého zničená a znechutená.

,, Som v poriadku. Len prišlo mi to ľúto. Kedy môžem vidieť moje dieťa?"

,, Poďte sa pozrieť teraz. Teda ak chcete."

,, Áno chcem."

Prišli sme k inkubátoru a videla som svoju dcérku. Pýtali sa ma na meno a ja som sa rozhodla, že sa bude volať Karolínka. Mala očká ako Miki. Krásne a plné lásky. Bola úžasná a tie pocity aké som v ten moment zažila boli neopísateľné. Všetko sa od toho momentu začalo od znova. Celý môj život bol zrazu iný. Bol lepší ak keď som stále žila s pocitom strachu zvládla som to. Do teraz som v kontakte s Mayle a sú z nás dobré kamarátky. Ona sa tiež stala mamou má dvoch krásnych synčekov. Ja som ostala síce bez muža ale mám krásny dcéru. A toto bol príbeh únosu Alice Wilsonovej.

Tak a sme na konci celého príbehu. Ja som rada, že sa vám príbeh páčil a som šťastná za každý vote čí koment. Som strašne rada, že som sa dostala až na koniec aj keď som na začiatku myslela, že to zabalím. Mám vás všetkých rada a ak by niekto mal záujem tak píšem ďalší príbeh -dievča s diárom -

Ešte raz ďakujem za všetko. ❤

Terias