Únos

časť. 21

Prebudila som sa v noci. Teda usúdila som to z toho, že bola veľká tma. Pomaly som sa postavila. Hľadala som niekde na stolíku lampu, no nenašla som ju. Pokúsila som sa prejsť cez izbu ale zakopla som o malíček. Bože nenávidím tú bolesť. Postavila som sa a snažila som sa zaostriť, ale mala som hrozne opuchnuté oči z toľkého plaču a tak som nič nevidela. Nahmatala som niekde na stene vypínač a zažla som svetlo. Izba sa rozžiarila. Vzala som si župan a chcela som sa ísť dole napiť. Zhasla som v izbe aby som nikoho zbytočne nebudila. Kráčala som potichu po schodoch a začula som ako sa niekto dole rozpráva. Jeden z nich bol Miki ale ten druhý hlas som nepoznala. Zišla som nižšie a hlas bol jasnejší. Videla som Mikiho a toho chlapa čo bol u mňa v izbe keď som sa prebrala po tom incidente. Počula som ich rozhovor.

,, Počuj tá Mayle...vieš zišla by sa mi. Však vieš, že mám ten bordel a ona je dosť pekná a muži by ju brali. Dám ti za ňu desať tisíc eur. Zišli by sa ti. Dobré viem, že sa topíš v dlhoch....tak si myslim, že vy si mal vziať tú ponuku?"

,, Musím si to premyslieť a moje dlhy ťa zaujímať nemusia.Hm....Dám ti ju v tom prípade keď mi dáš
dvadsať tisíc."

,, Toľko veľa neberú ani v sirotinci. Netrep kraviny hej. Vezmem ju za pätnásť tisíc. Viac nedám."

,, Dobre beriem. Kedy si ju vezmeš?"

,, Ešte ju trochu spracujem aby si myslela, že ju mám ,,rád" potom ju akože odtiaľto dostanem a ja mám novú štetku."

,, No ako myslíš."

V tom momente som mala chuť tam nabehnúť a oboch ich tam zabiť. Ale nemala som toľko odvahy a rozhodla som sa vrátiť do izby, lenže som dostala strašne bolesti brucha.

,,Uuuu......kľud.....musím ostať v klude."
Hovorila som si potichu a musela som si zapchať ústa. Dýchala som pomaly aby som nabrala nejaké sily ale ako som kráčala hore schodami ma tá bolesť ubijala. Sadla som si teda na schody a hodnú chvíľu som tam sedela. Začula som ešte rozhovor o tom ako je Mikimu všetko ľúto a ako by nás chcel vrátiť späť do našich rodín aj to čo sa stalo Veron. Zaujímalo ma čo s ňou urobili. To nie kvôli mne zomrela to kvôli Mikimu.

Konečne som sa dotrepala do izby a sadla som si na posteľ. Niekde v šuflíku som mala budík. Bolo 4:57 a ja som mala chuť bežať ku May, vziať ju za ruku a ujsť. Prečo som jej ja hlúpa nepomohla. Hneď ráno jej navrhnem útek. Dúfam, že bude súhlasiť. Dúfam.

Takže dnes zas nová časť. Už sa blížime do finišu, takže dúfam že to zvládnem.

Terias