***Minulá časť***
Pozrel som sa na Ley a preplietol som si s ňou ruky. Pozrela sa na mňa a potom na naše ruky, ale nakoniec obrátila svoj pohľad na Lucasa.
,,Prečo by som nemala ísť domov?"
Povedala úplne vážne a ja som sa začal usmievať ako slniečko na hnoji. (To je strašné prirovnanie :D )
,,No....Vieš ako som ti hovoril o tej kuchyni?"
Ley prikývla na znak súhlasu.
,,No, tak teraz si predstav plný drez a ešte k tomu...."
Poškrabkal sa za hlavou a Ley ho začala vraždiť pohľadom.
,,No celý dom je ako po výbuchu bomby."
Lucas sa zatváril alá neviniatko a ja som sa začal rehotať, ale Ley nebolo do smiechu. Vyvliekla svoju ruku z mojej. Nechápavo som sa na ňu pozrel, ale už som sa nesmial.
Ley chytila vankúš a jebla ho po Lucasovi. Ja som sa začal ujebávať, ale to som nemal. Ley sa na mňa škaredo pozrela a povedala......
***Koniec minulej časti***
/Pohľad Ley/
Vankúš som jebla po Lucasovi no v tom sa zažal ujebávať Max. Škaredo som sa na neho pozrela a povedala:
,,Neboj na teba som nezabudla zlatko."
Ako som to dopovedala, tak som schmatla vankúš a hodila ho po Maxovi. No ten sa uhol.
,,Hmmmm.... nepresná si ty dračica."
Ou. Toto nemal povedať. Lišiacky som sa na neho pozrela a hodila po ňom ďalší vankúš. (Vôbec nevieme kde tie vankúše berieme ale to nevadí :D ) No tento vankúš ho trafil rovno do brucha. Max sa za neho chytil a robil ako ho to veľmi bolí.
Ja s Lucasom sme sa na ňom smiali.
,,Ja ti ukážem."
Povedal Max a lišiacky sa usmial. No toto sa mi nepáči. Max ma začal štekliť. Nie som nejako veľmi šteklivá, ale na nejakých miestach som. Neviem ako Max zistil kde som šteklivá.
Bože to sa nedá vydržať. Ja sa asi pocikám. Ja môj úžasný bratríček sedí na stoličke a ujebáva sa ako nafetovaná veverička. Komu som čo spravila.
,,M-----Max.....Prrr-----Prosím....Už dd-dosť."
Veľmi dobre sa nerozpráva keď vás človek šteklí, ale nejako sa mi to podarilo.
,,Až keď povieš, že som ten najkrajší a najúžasnejší chalan na svete a že ma strašne miluješ."
Pozeral sa mi to očí a už ma našťastie nešteklil. Vážne si myslí, že mu to poviem? Asi áno, ale to sa chlapec ukrutne mýli. Ja mu nebudem zväčšovať už aj tak veľké ego.
,,Správaš sa ako malý chlapec, si narcis, ktorý má až priveľmi veľké ego, ale aj tak ťa milujem."
Vyplazila som jazyk. On odul spodnú peru a začal ma znovu štekliť.
,,Tak po prvé. Nesprávam sa ako malý chlapec. Po druhé. Nie som narcis, ale som tulipán. A za tretie. Ten koniec sa mi páčil, ale skús to ešte raz."
Myslela som, že to šteklenie už nevydržím. Budem mu to musieť povedať. Viem, že to je pravda, ale skúsila som to.
,,Si najkrajší a najúžasnejší chalan na svete a strašne ťa milujem."
Povedala som jeho vetu a si sadol na posteľ a blažene sa na mňa usmial. Kretén to mu nedarujem. Máš sa na čo tešiť, zlatko.
,,No vidíš?! Ani to nebolelo."
Povedal Max a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Mala som chuť mu jednu vraziť, ale aj Lucasovi. Ten sa tu rehotal. Však počkajte chlapci.
Otočila som hlavu a vražedne som sa pozrela na Lucasa.
Ten hneď stíchol a v celej izbe sa ozýval iba Maxov smiech. Jeho úžasný smiech. Nie Ley!!!! Teraz plánuj pomstu.
Otočila som hlavu smerom na Maxa. Zlovestne som sa usmiala a Max sa prestal smiať.
,,Za toto sa ti ešte pomstím."
Milo som sa na neho usmiala alá neviniatko. Pozerali sme si do očí, až nás niekto neprerušil.
,,Ja už musí ísť. Vidím, že ste zdraví....No skôr Ley je zdravá a Max tebe prajem veľa zdravia a šťastia. Ver mi budeš ho potrebovať."
Max nechápal, čo sa mu Lucas snažil povedať, ale tým pádom lepšie pre mňa.
,,Ahoj bráško."
Usmiala som a zamávala som. Max bol chvíľu mimo, ale spamätal sa.
,,Ahoj a nerob v podniku blbosti! Chápeš?"
,,Jasné oci."
A Luca zabuchol za sebou dvere.
,,Parchant jeden nevychovaný."
Za brblal si po podnos Max. Začala som sa smiať.
,,Tak ty máš chuť sa ešte stále smiať?"
Zdvihol jedno obočie nad čím som sa smiala ešte viac.
,,No dobre. Keď ty takto."
Usmial sa a ja som čakala kedy ma začne štekliť, ale nestalo sa. Pritisol svoje jemné, šťavnaté pery na tie moje.

Hneď som začala spolupracovať. Takýto spôsob umlčania sa mi páči.
Max ma potiahol a ja som si na neho obkročmo sadla. A ako som si na neho sadala, tak som sa "omylom" obtrela o jeho rozkrok.
Slasťou mi zavzdychal do úst, nad čím som sa usmiala. Keď som to najmenej čakala, tak mi stlačil zadok. Teraz som zavzdychala ja. A nebol by to on, keby to hneď nevyužil. Strčil mi jazyk do úst a preskúmaval mi každý milimeter mojich úst.
Nechcela som, ale musela som sa od neho odstrčiť. Už som nemala kyslík a ako tak na neho pozerám, tak už ani on. Oprela som si svoje čelo o to jeho. Pozerali sme si do očí a nič inšie pre nás neexistovalo.
Keby mi niekto povedal, že sa dá zamilovať do človeka, ktorého ani nepoznáte, tak by som toho dotyčného vysmiala. No, ale stalo sa. Usmiala som sa a on sa usmial tiež.
Znovu som sa začala približovať k jeho dokonalým perám, keď nás zase niekto vyrušil. Odtiahla som sa od Maxa a hlavu som otočila, tak aby som videla toho dotyčného.

Bol tam David.
,,Nechcel som rušiť, ale je už večer a mám tu pre Maxa lieky."
Povedal čo najrýchlejšie a pobral sa smerom k nám. Maxovi podal lieky a vodu. Max si všetky lieky dal do úst a zapil ich vodou. Toto by som nedala. Už od mala mám odpor k prehĺtaniu liekov.
Max podal Davidovi prázdny pohár.
,,Kedy by som mohol ísť domov?"
No toto by zaujímalo aj mňa. David sa poškrabkal na brade.
,,No...Teraz už je všetko v poriadku, ale bojoval si o život......Asi o týždeň by si mohol ísť domov, ale iba keď nenastanú komplikácie."
,,Týždeň? Neprichádza do úvahy. Kľudne podpíšem rizikové, ale ja chcem byť už zajtra doma."
Toto nemôže myslieť vážne.
,,Max...Žiadne také. Ja nechcem, aby sa ti niečo stalo. Ten týždeň tu budeš aj kebyže ťa tu mám držať násilím."
Povedala som úplne vážne a škaredo som sa pozrela na Maxa. Max ma pohladil po líci.
,,Neboj nič sa mi nestane a David dalo by sa to zariadiť?"
Usmial sa na mňa a spýtavo sa pozrel na Davida.
,,Dalo by sa to zariadiť, aby si išiel zajtra po vyšetreniach domov, ale musia byť v poriadku a večer by si mohol ísť už domov."
,,Ďakujem David."
,,Tak ja nebudem rušiť a už idem."
Mrkol na nás a usmial sa .
,,Ahoj."
Povedali sme s Maxom naraz.
Po neviem koľkých rokoch je tu nová časť :D Strašne vám ďakujeme za 3K *.* Ste úžasný :* Za to bude špeciál a môžete v komentoch napísať koľko slov by mal ten špeciál obsahovať ;) Ďakujeme za reads, vote a komenty :*
TullyandMully <3