Všetko niečo stojí . . .

Ôsma kapitola

***Minulá časť***

,,Ty si krava."

A jemne som ju buchla do ramena. Kiki sa zasmiala a už chcela niečo povedať, ale ja som ju zastavila.

,,A nečuduj sa mi. Toto je super."

Zatiahla som detským hlasom a vyplazila som na Kiki jazyk. Iba sa usmiala.

,,Tak to počkaj, keď pôjdeme do našej šatne."

Šibalsky sa na mňa usmiala. A ja som nečakala a rozutekala som sa tým smerom. Stála som pri dverách a všimla som si, že Kiki sa začala ujebávať. Nevnímala som ju a otvorila som dvere.

Bola tam posteľ. Presnejšie, veľká manželská a skrinky. No všimla som si ešte jedny dvere na opačnej strane. Neváhala som ani sekundu a už som kráčala smerom ku dverám. Otvorila som ich a skoro som spadla na zadok. Bola to obrovská kúpeľňa. Zladená bola do čierne, bielej a červenej farby.

Asi som sa práve zamilovala *_* .

Po tom ako som sa konečne pokochala pohľadom, tak som sa vrátila do ''šatne'' , aby som sa prezliekla. No zistila som, že som ešte nedostala uniformu. Preto som sa vybrala za Kiki. Stále stála a usmievala sa na mňa.

***Koniec minulej časti***

,,Kiki kde mám uniformu?"

Stále sa na mňa usmievala ako na idiota. No potom ukázala na skriňu, ktorá sa nachádzala po mojej pravej ruke.

,,Díkes."

A vybrala som sa smerom k skrini. Otvorila som ju a uvidela som tam moju uniformu, ktorá bola zavesená na vešiaku. A ako som zistila, že patrí mne? Ľahko. Bol na nej nalepení papierik s mojím menom. Vešiak som zobrala do ruky .

,,Kiki a kde si mám dať veci?"

,,Daj si ich do tej skrine."

,,Dobre."

Ako povedala, tak som spravila. Začala som sa prezliekať a vôbec mi nevadilo, že Kiki stojí medzi dverami. Keď som bola prezlečená, tak som sa otočila na Kiki.

,,Ideme?"

,,Jasné, už nám začala smena. "

Otočila sa a vybrala sa na odchod. Ja ako poslušné šteniatko som ju nasledovala. Prišli sme až k baru. Vysvetlila mi ako sa všetko robí a tak som sa na plno zapojila do roboty.

Teraz robím za barom a miešam drinky a čapujem. Zatiaľ všetko stíham a som veľmi rada, ale ako vidím, tak tu majú dnes plno. Vidím ako Kiki nestíha. Prišlo mi jej ľúto. Navalila sa pred bar a sadla si na barovú stoličku.

,,Ja nevládzem. Nespravím ani jeden krok a to znamená, že sme v polovičke tvojej smeny a tak nech sa páči a môžeš utekať."

Usmiala sa a hodila po mne zápisník. Začala som sa na nej smiať, lebo odfukovala ako kobyla po závode.

Kiki na mňa vrhla vražedný pohľad a s úsmevom na perách povedala ,,Utekaj zákazníci čakajú."

Hodila som po nej utierku a vybehla som od pultu. Poslednýkrát som sa na ňu usmiala a vybrala som sa ku stolom.

To vám poviem, že to bola fuška. Kiki sa nečudujem, že bola a je takáto. Ja znesiem veľa, ale niektorý zákazníci boli fakt moc. Boli tam taký, ktorý sa so mnou hádali, úchylný a takto by som mohla pokračovať ďalej. Ku koncu smeny ma delilo desať minút. Na koniec som sa tešila ako sa môže dieťa tešiť na Ježiška. Všetko som mala už obe hnuté a tak som si sadla na barovú stoličku.