Dvadsiata ôsma kapitola

275 18 3
                                    

***Minulá časť*** 

  Pozrel som sa na Ley a preplietol som si s ňou ruky. Pozrela sa na mňa a potom na naše ruky, ale nakoniec obrátila svoj pohľad na Lucasa.

,,Prečo by som nemala ísť domov?"

Povedala úplne vážne a ja som sa začal usmievať ako slniečko na hnoji. (To je strašné prirovnanie :D )

,,No....Vieš ako som ti hovoril o tej kuchyni?"

Ley prikývla na znak súhlasu.

,,No, tak teraz si predstav plný drez a ešte k tomu...."

Poškrabkal sa za hlavou a Ley ho začala vraždiť pohľadom.

,,No celý dom je ako po výbuchu bomby."

Lucas sa zatváril alá neviniatko a ja som sa začal rehotať, ale Ley nebolo do smiechu. Vyvliekla svoju ruku z mojej. Nechápavo som sa na ňu pozrel, ale už som sa nesmial.

Ley chytila vankúš a jebla ho po Lucasovi. Ja som sa začal ujebávať, ale to som nemal. Ley sa na mňa škaredo pozrela a povedala......

***Koniec minulej časti*** 

/Pohľad Ley/   

Vankúš som jebla po Lucasovi no v tom sa zažal ujebávať Max. Škaredo som sa na neho pozrela a povedala:

,,Neboj na teba som nezabudla zlatko."

Ako som to dopovedala, tak som schmatla vankúš a hodila ho po Maxovi. No ten sa uhol. 

,,Hmmmm.... nepresná si ty dračica."

Ou. Toto nemal povedať. Lišiacky som sa na neho pozrela a hodila po ňom ďalší vankúš. (Vôbec nevieme kde tie vankúše berieme ale to nevadí :D ) No tento vankúš ho trafil rovno do brucha. Max sa za neho chytil a robil ako ho to veľmi bolí. 

Ja s Lucasom sme sa na ňom smiali.

,,Ja ti ukážem."

Povedal Max a lišiacky sa usmial. No toto sa mi nepáči. Max ma začal štekliť. Nie som nejako veľmi šteklivá, ale na nejakých miestach som. Neviem ako Max zistil kde som šteklivá.

Bože to sa nedá  vydržať. Ja sa asi pocikám. Ja môj úžasný bratríček sedí na stoličke a ujebáva sa ako nafetovaná veverička. Komu som čo spravila.

,,M-----Max.....Prrr-----Prosím....Už dd-dosť."

Veľmi dobre sa nerozpráva keď vás človek šteklí, ale nejako sa mi to podarilo.

,,Až keď povieš, že som ten najkrajší a najúžasnejší chalan na svete a že ma strašne miluješ."

Pozeral sa mi to očí a už ma našťastie nešteklil. Vážne si myslí, že mu to poviem? Asi áno, ale to sa chlapec ukrutne mýli. Ja mu nebudem zväčšovať už aj tak veľké ego.

,,Správaš sa ako malý chlapec, si narcis, ktorý má až priveľmi veľké ego, ale aj tak ťa milujem."

Vyplazila som jazyk. On odul spodnú peru a začal ma znovu štekliť.

,,Tak po prvé. Nesprávam sa ako malý chlapec. Po druhé. Nie som narcis, ale som tulipán. A za tretie. Ten koniec sa mi páčil, ale skús to ešte raz."

Myslela som, že to šteklenie už nevydržím. Budem mu to musieť povedať. Viem, že to je pravda, ale skúsila som to.

,,Si najkrajší a najúžasnejší chalan na svete a strašne ťa milujem."

Všetko niečo stojí . . .Where stories live. Discover now