Tridsiata ôsma kapitola

355 20 8
                                    

***Minulá časť***   

Pomalým krokom som sa vydala za hlasmi. Zastavali som sa na schodoch a uvidela som chalanov ako mieria zbraňami na 10 chlapov. Priblížila som sa aby som lepšie videla. Lucas mňa zbadal.

,,Ley okamžite vypadni!"

Nepočúvala som ho a pristúpila bližšie.

,,Kurva Ley počúvaj ma! Ihneď vypadni späť do izby!"

Chcela som vedieť kto tam je. Urobil som krok dopredu a zbadala jeho. Pozrel sa na mňa tými jeho sivými očami a diabolsky sa usmial.

,,Ahoj Ley. Dlho sme sa nevideli."

Pozrela som sa neho. Prosím nech je to iba sen. Roztriasli sa mi nohy a pred očami som mala svoju minulosť.

,,Ty..."

***Koniec minulej časti***  

,,Áno som to ja dcérka."

Lišiacky sa na mňa usmial. Prehltla som veľkú hrču v krku, čo sa mi tam pri pohľade na toho hajzla spravila.

Pozrela som sa na chalanov a každý na nás prekvapene pozeral, až na Lucasa. Lucas ho vraždil pohľadom.

Môj "otec" sa začal ku mne približovať. Ja som tam stála iba ako sĺp. Max sa snažil ku mne dostať, ale jeden z otcových poskokov mu vrazil.

Chalani sa tam začali byť a otec sa iba usmieval, ale nechal ich nech sa bijú. Max sa snažil ísť ku mne, ale nedarilo sa mu.

,,Prestaňte!!!"

Zhúkla som na celý dom. Všetci od seba išli preč a Max prišiel ku mne schoval ma za jeho chrbát. Chalani sa postavili za nás.

Otec to mal nasmerované rovno ku mne no Max ho nepustil.

,,Chlapče uhni,ak nechceš skončiť 20 metrou pod zemou!"

Max mi stlačil ruku a otca zabíjal pohľadom.

,,Nikdy ju nedostaneš! Len cez moju mŕtvolu!"

,,No keď to musí byť."

 Otec sa lišiacky usmial a namieril na Maxa zbraňou.  

,,Ani sa nepohneš,keď nechceš čuchať fialky pod zemou!"

,,Nie!"

Skríkla som a postavila sa pred Maxa. Otec automaticky zbraň zložil. 

,,Čo chceš?"

Opýtala som sa ho najhnusnejšie ako som vedela a pozrela sa znova do jeho sivým očí bez lásky,života.....proste bez ničeho. V jeho očiach bola iba zlosť a nenávisť.

,,Potrebujem ťa........ pôjdeš so mnou."

Nadvihla som obočie a všimla si otcov povýšenecky úsmev.

,, Potrebuješ mňa? Ti hráblo? Začneš sa o mňa zaujímať len vtedy ak ma na niečo  potrebuješ! Zabudni!"

,,Ja som sa ťa nepýtal."

,,Ja! Nikam! Nejdem!"

Na každé slovo som kládla dôraz. 

,,Ja som to chcel po dobrom Ley. Len ty si bola vždy tá čo mala námietky. Si stále ako tvoja matka. Tú však mafia zmenila. Ukázalo som jej nový svet. Svet mafie."

Prestal sa usmievať a hnuste sa na mňa pozrel.

,,Do ktorého patríš aj ty pokiaľ viem a som na teba hrdý čo všetko si dokázala."

Všetko niečo stojí . . .Where stories live. Discover now