-Erik? Musím s tebou hovoriť, - prišla som k nemu ešte v ten večer na izbu.
-Musí to byť teraz? Mám toho veľa, - zdvihol phľad od knižky, no hneď na to mal hlavu znovu sklonenú.
-Chcem sa rozprávať o nás, - povedala som po chvíli.
Toto zabralo.
-Aha, - zložil pero a postavil sa.
-Dnes si nebola s kamoškami, že? - podišiel ku mne.
-Nie, - pokrútila som hlavou.
Aspoň teraz som chcela byť úprimná.
-Bola si s Xavierom? -
-Áno... ako vieš? - pozrela som naňho prekvapene.
-Videl vás Mišo, -
-Aha... prepáč, ja som ti nechcela klamať. Len som sa bála, ako zareaguješ, - sklonila som hlavu.
-Ako by som asi mohol zareagovať na to, že ideš von so svojím bývalým? -
-Ja neviem, - pokrčila som plecami.
-Miluješ ho? - vyslovil to pokojne.
-Je mi to tak strašne ľúto, Erik, - pozrela som mu do očí.
„Skvelá bilancia, Getrúda, dve zlomené srdcia ani nie za dva mesiace."
-Bol som na to pripravený od začiatku. No veril som. Veril som v to, že by si ma mohla ľúbiť a naňho zabudnúť. A keď som videl tú retiazku, - dotkol sa mi krku, - Doplo mi to, -
Nevedela som, čo mám povedať, tak som len prikývla.
-Takže je koniec, - skonštatoval.
-Ty si mala aspoň toľko hrdosti, aby si mi to povedala do očí, lebo minule som dostal kopačky cez smsku, - pousmial sa Erik.
-Ale veď môžeme byť...- povedala som povzbudzujúco, no skôr pre seba.
-Kamaráti, - doplnil. -Vždy si to tak...-
-Chcela, - dodala som.
-Hej. Môžem ťa ešte raz objať? Naposledy? - spýtal sa ma a ja som súhlasila.
Poslednýkrát som sa stratila v jeho náručí, poslednýkrát som sa nadýchla jeho vône a uzavrela som túto kapitolu.
Na ďalší deň som sa neskutočne tešila. V škole to zbehlo rýchlo a bolo to o to krajšie, že Zavi sa na mňa potmehúdsky usmieval. Bolo to elektrizujúce, keď stál na opačnej strane triedy a niekto mu niečo hovoril, no on len prikyvoval a pozeral sa na mňa. Všetci vedeli, že my dvaja už nie sme párik, a preto ma to bavilo. Niečo ako zakázaná láska.
Večer sme šli zase spolu von. Tento krát sme skončili v Maxe a túlali sa po obchodoch. Hoci sme sa nedržali za ruky, Xavier využil každú príležitosť aby sa ma nejako dotkol, alebo sa priblížil. Znovu sme stáli na tom istom rohu ako včera večer.
-Môžem ťa pobozkať? - začal znova tou istou vetou.
-Tak ako včera? - uškrnula som sa.
-Nie, - pokrútil hlavou.
-Nie? - zdvihla som obočie.
-Dnes chcem na pery, - povedal pokojne.
-Aha, tak TY chceš na pery? - spýtala som sa pobavene.
-No a zajtra poriadny bozk. Tak ako to robia normálni zaľúbenci, - pri slove zaľúbenci zaváhal.
Naschvál som sa robila, že som to prepočula.
-Máš to fakt premyslené, - uškrnula som sa.
-Si ťažký oriešok, - poškrabal sa po hlave.
-Tak čo bude s tou pusou? - vrhol na mňa prosebný pohľad.
-Ja neviem, nie som v tomto obore skúsená, - hrala som.
-Tak to musíme zmeniť, - v očiach sa mu zjavili iskričky.
-Čo mám teda robiť? - spýtala som sa.
-Ty nič. Len sa uvoľni a nechaj to všetko na mňa, - pristúpil ku mne.
-A nebude to bolieť? - spýtala som sa.
-Nie, sľubujem, - zašepkal mi do ucha a rukou sa oprel o stenu.
Druhou ma chytil za bradu a perami sa ku mne priblížil. Zatvorila som oči plná očakávania. Jemne mi priložil svoje ústa k mojim a hodnú chvíľu na nich spočinul. Ja som mu bozk potom opätovala. Jeho ruka klesala pozdĺž môjho tela, pričom sa obtrela o moje prsia a skončila na mojom páse. Svet pre mňa prestal existovať. Stále to ovládal dokonalo. Po desiatich minútach prestal a ja som otvorila oči.
-Tak čo, bolelo to? - spokojne sa usmieval..
-Nebolo to najhoršie, - povedala som a oblizla som si pery.
-Hej viem. Musím na tejto technike ešte popracovať, - poznamenal a ja som sa zasmiala.
-Nesmej sa na mne, hej? Som zvedavý, či sa budeš smiať aj zajtra, keď ťa budem z tohto tu skúšať a potom prejdeme na ďalšiu fázu, -
-To aby som si to ešte raz precvičila, - povedala som nevinne a Xavier sa potmehúdsky usmial.
-Ponáhľam sa, - pozrel potom na hodinky a narovnal sa.
-Škoda, -
-Vidíme sa zajtra, - dal mi pusu na líce a zdúchol mi.
Ja som sa s povznesenou náladou pobrala na intrák. V ten večer som zaspávala s neskutočným pocitom šťastia.
-Pôjdeme dnes von? - spýtal sa ma Xavier.
Sedeli sme na lavičkách pred školou a čakali na Miška, ktorého si zavolala ešte zástupkyňa riaditeľa do kancelárie. Nohy sme si rozkročili a sedeli sme tvárou k sebe.
-Dnes asi nie, - povedala som.
-Prečo? Nechceš sa so mnou bozkávať? -
-Chcem, ale dnes sa mi nedá, - preriekla som sa.
-Chceš? - spýtal sa ma pobavene Zavi.
-Ehm... dnes sa mi nedá, - zopakovala som a pozerala som do zeme.
-Ja som sa pýtal na niečo iné, - doberal si ma.
-Áno? A na čo? -
-Či sa chceš so mnou bozkávať, -
-Nie, - povedala som nekompromisne.
-Fakt? - zdvihol obočie.
-Fakt, - prikývla som.
-Ani trošičku? - zatváril sa smutne.
-Ani trošičku, - klamala som.
-Škoda, a ja som sa včera tak snažil, - vzdychol si a sklopil zrak.
-No tak dobre. Trošičku áno, - pripustila som nakoniec a Zavi sa s úsmevom na mňa pozrel.
S tým jeho hrejivým úsmevom, pri ktorom mi vždy poskočilo srdce.
-Veď počkaj, keď ma uvidíš v akcii. To nebudeš chcieť prestať. Budem ten najlepší, aký ťa kedy bozkával a bozkávať bude, - dušoval sa.
-Som zvedavá teda, lebo máš silnú konkurenciu, - podpichla som ho.
-Mám ti to predviesť hneď a zaraz? - naklonil sa ku mne.
-Nie, - zasmiala som sa.
-Ale hej, len tak mi uveríš, - chytil mi ruky, ktoré som obranne dávala pred seba, a dal mi ich za chrbát.
-Nieeeee, prestaň, - pritiahol si ma k sebe a vyložil si moje stehná na jeho nohy.
-Veď to nebude bolieť, teda ak sa nebudeš metať, - podotkol.
-Fajn, - prestala som a zavrela som ústa.
Pery som mala pevne stisnuté. Xavier zarazene na mňa pozrel a potom priložil svoje pery na moje. Ja som nezaujato pozerala hore.
-Nemôžeš trošku spolupracovať? - pozrel na mňa a ja som pokrútila hlavou.
-Fajn, tak to skúsim inak, - začal ma rozmaznávať.
Jemne mi prešiel po celej spodnej a vrchnej pere zvlášť. Musela som sa sústrediť, aby som čo i len na chvíľku nepovolila. Xavier znovu prestal a ja som otvorila oči, ktoré som mala od toho sústredenia zatvorené. Chvíľu na mňa pozeral, no potom ma znovu začal bozkávať. Z ničoho nič ma však uhryzol do spodnej pery.
-Au! - zjajkla som.
Zavi to ihneď využil a jazykom blúdil v mojich ústach. S každou sekundou si ma podmaňoval viac a viac a keď sa vzdialil, so zatvorenými očami som zašepkala jedinú prosbu: Neprestávaj! Zavi mi pustil ruky a ja som si ho za šiju pritiahla k sebe. Tento krát mi dovolil hrať sa s ním, zatiaľ čo jeho neposlušné dlane dobývali môj výstrih. Zastenala som, keď sa mi dostal pod podprsenku. Xavier si to očividne užíval rovnako ako ja. Po dvoch mesiacoch abstinencie od tela toho druhého bolo teraz takmer nemožné prestať.
-Vy dvaja už predsa spolu nechodíte, - zjavil sa pri nás Miško.
-Daj si odchod, Mišo, - povedal Xavier a snažil sa ma znovu bozkávať, no ja som už nechcela. Zliezla som z neho dolu a stiahla si tričko.
-Čo potrebuješ? - snažila som sa tváriť, že sa nič nestalo.
-O koľkej dnes ideme teda? - spýtal sa ma.
-O siedmej, -
-Počkať, ty ideš von s Mišom? - prerušil ma Xavier.
-No, ako vidíš tak áno, -
-Miško, však budeš taký dobrý kamarát a prenecháš mi Geri na dnes večer, - otočil sa smerom k nemu.
-Hej, hej, hej! - začala som protestovať.
-Čo? - pozrel sa Xavier na mňa.
-Čo robíš? -
-Chcem ísť s tebou von. Tak Mišo? - viac mi nevenoval pozornosť.
-Hej, v pohode. Zober si ju, - uškrnul sa.
-Jedná sa tu hlavne o mňa, nie? -
-Tíško, Geri, - naznačil mi prstom aby som mlčala.
Na protest som sa postavila, že odchádzam, no Zavi ma chytil za ruku a pozrel sa mi do očí.
-Pôjdeš so mnou von, však? Prepáč, - povedal.
-Fajn, - prikývla som.
Keď som večer vychádzala z intráku, Xavier ma už čakal pred ním. Doširoka sa usmieval a v rukách držal bordovú gerberu. Keď som k nemu podišla pobozkal ma na líce a podal mi kvet.
-Ahoj, - povedal mi.
-Ahoj a ďakujem, - usmiala som sa.
-Nemáš za čo, - usmial sa aj on.
-Kam ideme? - spýtala som sa ho.
-Ehm... no tak od Miša som vytiahol, že si sa tešila dnes do kina a ja by som ťa nerád pripravil o niečo, čo máš rada, - pohli sme sa smerom do mesta.
-Hej to je fakt, ale ty predsa nemáš rád romantické filmy a komédie, - uškrnula som sa.
-Keď som prežil Twilight, prežijem už všetko, - prevrátil očami.
-Ale dnes ide New Moon, čiže druhá časť Twilight ságy, - prehodila som.
-Čo? To nemyslíš vážne! - vyvalil oči.
-Nie, robím si srandu, - buchla som ho so smiechom do pleca.
-To nie je vtipné, - podotkol, - Raz ma ten sfetovaný bezďák zabije. Zovšadiaľ na mňa čumí, - posťažoval sa mi.
-A ja som ti chcela navrhnúť, aby si si nechal podrásť vlasy, -
-Tak s tým sa rozlúč. Nechápem, čo na ňom všetky vidíte, -
-Je taký hrozne sexy a mužný, - povedala som pobavene.
-A ja nie som sexy a mužný? - spýtal sa ma Xavier.
-Ehm... no si... jasné, - dusila som v sebe smiech.
-Tak zabudni na Cullena, -
-Rozkaz, súdruh Danko. Prečo sa ti to vlastne nepáči? -
-Neviem, ale fakt nepoznám žiadneho chalana, ktorému by sa taká kravina páčila, - povedal mi.
-Napríklad Erik...- zháčila som sa uprostred vety a zahryzla som si do pery.
-Aha, - povedal mrzuto.
-Nemusíme ísť na to. Môžeme ísť trebárs na nejaký horor, tie máš rád, nie? - povedala som po chvíli, keď sme mlčky kráčali po chodníku.
-Nemáš ich rada, - povedal mi vecne.
-Hej, neznášam ich, ale to je jedno, -
-Tak prečo chceš ísť potom na horor? -
-Chcem byť s tebou, - povedala som a Zavi ku mne obrátil tvár.
-Naozaj? - spýtal sa ma prekvapene.
-Nie, robím si srandu, - prevrátila som oči.
-Fajn, tak ideme na horor, - uškrnul sa.
-Poďme, - pokrčila som plecami.
Neznášam horory a bojím sa ich. On to dobre vedel, no užíval si to. Držala som ho za ruku ako malé decko, keď ide s mamou k zubárovi a druhou som si zakrývala oči. Statočne som to však pretrpela a keď sme vychádzali z kina von, uľahčene som si vydýchla.
-Ty si sa bála? - spýtal sa ma pobavene.
-Nieee, - zatiahla som.
-Tak prečo si sa ma potom držala? -
-To aby si sa ty nebál, - uškrnula som sa.
-Skutočne milé od teba, - podotkol.
-Skutočne mi chýbal tvoj sarkazmus, - povedala som mu na oplátku.
-A mne tvoja irónia a úžasný zmysel pre humor, -
-No čo, zabijem sa keď som dokonalá a všetci po mne idú? - vyplazila som mu jazyk.
-Dokonalá budeš až vtedy, keď budeš tvoriť pár s pánom Dokonalým, teda so mnou, -
-Ale čo? - pobavene som sa naňho pozrela.
-A daj si pozor na jazyk, lebo ti ho hneď skrotím, -
-No to by som chcela vidieť, - zasmiala som sa a pustila som sa do behu.
Xavier sa ihneď za mnou rozbehol a dobehol ma až za kinom. Keď ma chytil oprel ma o stenu a bez slov na mňa pozeral. Hrudník sa mi dvíhal a Zavi naň kukol. Potom sa mi znovu pozrel do očí a uškrnul sa.
-No ha ha ha, - povedala som.
-Si dokonalá. Ani si nevieš predstaviť, ako si mi chýbala, - chytil ma za ruku a ťahal preč.
Už bola tma, keď sme sedeli na lavičkách pred intrákom. Vonku ešte postávali fajčiari lúčiaci sa so svojou pravidelnou dávkou nikotínu. Ja som sa pohrávala s polomŕtvou gerberou a Zavi sedel mlčky vedľa mňa. Ani jeden z nás nevedel čo má povedať. Dnes sa stalo niečo prelomové. No neboli sme si istí, či to tak cíti aj ten druhý. Zo zadumania ma vyrušil môj mobil. Ozvalo sa zvonenie, známe hlavne z posledných dvoch mesiacov. Volal mi Erik. Zavi stuhol, pretože to zvonenie poznal aj on.
-Geri? Ľúbiš ma už? - odhodlal sa konečne na to.
V tme som zacítila, ako šmátra po mojej ruke.
-Akože už? - zahľadela som sa naňho.
-No keď si mi niečo také naposledy hovorila, tak to bolo to, že ma máš rada, respektíve, že nevieš čo ku mne cítiš. Tak chcem vedieť, či ma už miluješ, lebo dnes som to tak cítil, -
-Ja som ťa milovala, milujem a milovať budem, -
-Takže...s Erikom si skončila? Nadobro? - prekvapene na mňa pozrel.
-S Erikom? - usmiala som sa naňho.
-Ty si zo mňa robíš dobrý deň! - povedali mi nahnevane.
-Skončila som s ním, - povedala som pokojne.
-Fakt? - ešte stále bol trošku nahnevaný.
-Áno, neveríš mi? -
Xavier neodpovedal.
-Asi už radšej pôjdem, - zdvihla som sa.
-Nie! Nechoď...- zastavil ma.
-Zavi...-
-Prepáč, ale ja sa snažím. Ešte stále nemôžem uveriť, že si tu so mnou. Mám strach, že sa so mnou zahrávaš. Raz ma miluješ a raz nie. Preto som si možno držal odstup a beriem každú maličkosť vážne, - povedal mi s obavami a otvorene.
Uprene som sa mu zahľadela do očí a povedala som len dve slová.
-Milujem ťa, -
-Ako ti mám dokázať, že to myslím fakt úprimne a vážne? - pozrela som mu do očí.
-Zober si ma, - povedal ma Xavier.
-Kam? - spýtala som sa nechápavo.
-Za manžela, -
-Čo? - trhlo mnou, keď mi doplo, čo odo mňa žiada.
-Žiadam ťa o ruku. Mám si aj kľaknúť? - kľakol si predo mňa na koleno.
-Zavi, ja...- nezmohla som sa na slovo.
-Miluješ ma? - spýtavo na mňa upieral zrak zdola.
-Áno, - povedala som.
-Fajn, to mi stačí, - postavil sa opäť na rovné nohy.
-A teraz mi to povedz ešte raz, - chytil ma za ruky.
-Milujem ťa. Nikoho iného len teba, - naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho.
-Geri, ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem. Prosím už ma nikdy neopusť, prosím už mi to nikdy neurob, prosím, - pozeral sa mi hlboko do očí.
Až ma zabolelo pri srdci, radšej by som umrela akoby som mala sklamať túto osobu, ktorá bola pre mňa všetkým. Rukou som mu vošla do vlasov a prikývla som.
-Budem sa snažiť, - povedala som.
-Zabijem ťa, ak ma opustíš, -
-Veľké slová, žiadne činy- poznamenala som.
-Nebojíš sa ma? -
-Prečo by som sa mala? -
-Som nebezpečný, - povedal a ja som sa začala smiať.
-Dobrú noc, zlato, - smiala som sa stále.
-Nesmej sa na mne, - pevne ma stisol až mi vyrazilo dych.
-Au, už sa nesmejem teda, - nadýchla som sa.
Zavi ma pobozkal na pery a otočil sa. Ja som len nechápavo pokrútila hlavou.
„Čo mu to zase sadlo na nos, preboha? "