Autobusový princ✔

32.Autobusový princ

Tak a máme tu posledný diel tak si ho užite :33
************************************
Keď som vošla do domu Xavier bol stále v obývačke. Pozrel na mňa a nadýchol sa. Ja som za sebou zatvorila dvere a pobrala som sa do kuchyne, keďže mi už poriadne škvŕkalo v bruchu. Vybrala som z chladničky jogurt. Z toho sa rozhodne nenajem, ale lepšie ako nič. Aspoň sa to bude lepšie zvracať. Natlačila som ho do seba a išla som do kúpeľne. Pravidelný večerný rituál pred spaním. Len s tým rozdielom, že dnes som spala sama.

Ráno som sa dobalila a tašku som si prehodila cez plece. Zišla som potichu dole. Xavier spal na gauči, lebo tam bola rohádzaná deka. On sám tam však teraz už nebol. To mi hralo do karát a vybrala som sa k dverám. Pokojne som ich za sebou zavrela a pešo som sa vybrala smerom na stanicu. Z vrecka som si vytiahla mobil a otvorila som si prijaté správy. MMSka tam už nebola. Mohla som si myslieť, že ju vymaže. Spravil mi to preto, aby mi neubližoval, alebo aby neubližoval sebe? Najprv ma pochytila zlosť, že sa mi hrabal v mobile, ale potom som mu za to bola vďačná. Keby som sa mala pozrieť na tú fotku ešte raz, asi by som to nevydržala.

Kráčala som a nevnímala som nič okolo seba. Až takmer na stanici som zistila, že sa za mnou hrnie aj môj „milý". Skutočne šiel za mnou, ponáhľal sa. Mal na sebe to oblečenie, čo včera a zrejme mu to bolo jedno. Voňal však dobre. Dokonalosť. Takmer som sa otočila, ale prekonala som sa a šla som dopredu. Xavier ma za pár sekúnd dobehol ako nič. Šiel už takmer vedľa mňa a ja som sa stále robila, že tam nie je.
-Geri,- oslovil ma pevným hlasom.
Ignorácia.
-Geri, dovoľ mi porozprávať sa s tebou, prosím,- naliehal Xavier.
-A čo mi chceš povedať? Ja som všetko už videla,- kráčala som vzpriamene ďalej.
-Ale to nie je pravda, čo je tam odfotené!- chytil ma za ruku.
-Nie? Takže tam neležíš polonahý ty a Kloe?- vytrhla som si ju a zazrela som po ňom.
-No to áno...- povedal.
-Tak? Čo mi chceš vysvetliť?-
-Ja neviem ani kedy tie fotky vznikli...- koktal.
-Ja ti osviežim pamäť ak chceš. Bolo to vtedy, keď som bola u starkej a ty si sa vrátil domov skôr. Boli ste u Tadeáša na chate,-
-Geri, prosím,- zmučene na mňa pozrel.
-Xavier, ty to nechápeš ako mi ubližuješ?-
-Geri, prosím. To tak fakt nebolo. Oni ma museli niečím nadrogovať, inak by som to nikdy nespravil, to ti prisahám!-
-Nadrogovať? Už len to majú za potrebu! Nenahováraj mi tu takéto kraviny, lebo ti ich nezožerem. Viem, že som naivná, ale zas až takto nie,-
-Naivná? Čo mi tým chceš povedať?-
-To, že som ti všetko verila,-
-Ty mi neveríš, že ťa milujem z celého srdca a môj život bez teba nemá zmysel?- hlboko sa mi zahľadel do očí.
Ten pohľad som mu nemohla opätovať a tak som sa pozrela do strany.
-Pozri sa mi do očí,- chytil ma za bradu a natočil mi tvár ku svojej.
-Pozri sa a povedz mi, neveríš, že ťa milujem a na ničom inom mi na svete nezáleží?-
-Xavier...- zašepkala som.
-Povedz mi to,- vydýchol.
-Nie,- vyslovila som potichu.
-Všetko sa skazilo,- stiekla mi slza po líci.
Zavi ma pustil a odstúpil odomňa. Potom zatvoril oči, zaťal päste, nadýchol sa a vydýchol.
-Naozaj sa všetko pokazilo? Kvôli jednej fotke?- spýtal sa ma.
Mlčala som.
-Nemyslíš si, že je toho v tom viac?-
-Mohla si sa zachovať aspoň tak férovo ako ja,- povedal mi.
-Férovo ako ty?- spýtala som sa ho nechápavo.
-Keď si ty riešila s Erikom, strašne ma to ranilo, ale dokázal som ti odpustiť. Skús to aj ty,-
-Mohla som si myslieť, že vytiahneš Erika,- vykročila som smerom dopredu.
-Gertrúda stoj,- vyštartoval za mnou.

-Prečo pred tým utekáš? Raz to predsa musíme vyriešiť. Pred tým neujdeš,-
Zastala som a otočila som sa tvárou k nemu. Bol bledý od zlosti, no stále sa ovládal.
-Toto je niečo iné,- povedala som mu.
-Máš pravdu,- súhlasil. -Ja s ňou nechodím,-
-Nie? Len s ňou spíš?- zazrela som po ňom.
-Keby som chcel s niekým spať, tak spím s tebou,- naklonil sa ku mne.
Otvorila som ústa a potom ich znova zavrela, lebo som nevedela, čo mám povedať.
-Ty si fakt hrozná,- povedal mi zrazu.
Prekvapene som naňho pozrela.
-Prečo?-
-Nechaj to tak,- mávol rukou napokon.
-Nie, povedz mi to. Uľav si. Čím ťa tak strašne štvem?- priblížila som sa tento raz ja k nemu.
-Vieš čo?- osopil sa na mňa.
-No čo? Povedz,- zdvihla som obočie.
-Dal som ti všetko čo som ti dať mohol aj nemohol. Keby som mohol, zniesol by som ti aj modré z neba, keby si to chcela. Ale ty si tak strašne sebecká,- spustil.
-Sebecká?- skočila som mu do reči.
-Áno, sebecká. Každý robí chyby, aj ty ich robíš, hoci si to asi nechceš pripustiť. Problém je v tom, že ty chceš žiť v dokonalom a neomylnom svete! Lenže to nejde! A to je tvoja najväčšia chyba. Keď si to uvedomíš, potom budeš schopná byť šťastná, potom, keď budeš akceptovať chyby ostatných a hlavne svoje chyby,-
-Ale ja som bola šťastná!-
-A prečo teraz nie si? Ja som šťastný dokonca aj teraz, keď sa hádame, lebo mi to nie je jedno a to je dôkaz, že ťa neskutočne milujem. Keby si mi bola ukradnutá, tak za tebou nejdem. Preto som tu! Pretože ťa milujem! Skús to aj ty. Neverím, že ty mňa neľúbiš, po tom všetkom, čo sme spolu zažili, po tom všetkom čo si mi kedy povedala, po všetkých tých bozkoch, objatiach, dotykoch, po tom chvení, keď sa ťa dotýkam. Myslíš si, že som si to nevšimol? Že ja to tak necítim? My sme pre seba stvorení. Ty pre mňa a ja pre teba. Inak to nejde. Ty a len ty si ma naučila milovať, lebo to som nevedel, naučila si ma byť milovaným, lebo to som bral vždy s istotou, naučila si ma prispôsobiť sa, lebo o všetkom som rozhodoval len ja, všetko bolo po mojom, všetky boli na mne závislé, tak ako som ja teraz na tebe. A čo mám naučiť ja teba, keď si pre mňa dokonalá? Teraz už viem, že odpúšťať. Máš na to skvelú príležitosť. Skús toto všetko zobrať do úvahy, prosím,- celý čas sa mi pozeral do očí.
-Mám na to len tak zabudnúť? Na to, že si s ňou niečo mal?- spýtala som sa ho zúfalo.
-Ja som s ňou nič nemal, ale áno, o to ťa žiadam. Zabudni na to a odpusť mi,- sklopil zrak.
-Ale to nejde!-
-Prečo to nejde?- pozrel mi trpezlivo do očí.
-Pretože to bolí. Čo to nechápeš? Keby to nebola fotka, keby mi to povedala do očí! Ale ja sa ani nemám ako brániť! Je to tak ťažké pochopiť?!-
-Geri, Kloe je omyl. Tak ako Erik, je to len ďalšia skúška,- povedal.
-Čo s tým má zas Erik? Myslela som, že toho máme za sebou,- povedala som naštvane.
-Erik s tým má veľa! Vieš, prečo som sa tej téme vyhýbal? Pretože som videl, ako ťa to mrzí! A nechcel som sa k tomu už vracať, chcel som to už navždy uzavrieť! Mal som chuť zabiť ho! Skutočne som nikdy necítil väčšiu nenávisť, ale potlačil som to, lebo som vedel, že ho máš rada a naštvala by si sa na mňa. A čo spravil on? V ten deň, ako sme sa dali dokopy, ešte v ten večer si to so mnou vybavil. Narazená ruka, monokel a pekná bolesť brucha,-
-Ale prečo si mi to nepovedal?- zadržiavala som slzy.
-Prečo asi?- jedna zradkyňa sa mi skotúľala po líci a on mi ju zotrel.
Pri jeho dotyku som sa zachvela tak, ako mi povedal. Moje telo teraz hralo proti mne.
-Bolo by to jednoduchšie,-
-Prečo? Pretože by si so mnou bola zo súcitu a pocitu viny?- spýtal sa ma sarkasticky.
-Vieš, že to tak nie je,- zašepkala som.
-Geri, tak prečo sa teraz tak trápime? Poď domov,- povedal zúfalo.
-Nemôžem,-
-Prosím,- chytil ma za bradu.
Ja som sa odklonila a rukami som si siahla na šiju. Rozopla som retiazku a vtlačila som mu ju do dlane. Xavier na mňa šokovane pozrel.
-Zbohom,- povedala som potichu a s bolesťou.
-Nie, ty sa vrátiš. Ty sa musíš vrátiť. Ja ťa milujem. Ty miluješ mňa. Ja ťa potrebujem a ty potrebuješ mňa. Je to jednoduché. Nemôžeš ma tu nechať a viac sa nevrátiť,- koktal.
Pokazila som všetko. Porušila som sľub, ktorý som dala jemu a i sama sebe.
-Prosím,- žiadal ma.
-Bude to tak lepšie, aspoň na nejaký čas,- snažila som sa presvedčiť ho, no sama som tomu neverila.
-Geri, ja ťa prosím,- no ja som len pokrútila hlavou.
Chytil ma jednou rukou za pás a pritiahol si ma k sebe. Druhou mi vošiel do vlasov a pobozkal ma.
-Dovoľ mi odísť,- objala som ho okolo krku a zložila som si naň hlavu.
-Nie, ostaň,-
-Nerob mi to ťažším, Zavi,-
-Geri, prosím,-
Pobozkala som ho na sánku a potom som sa otočila so slzami v očiach.
************************************
Ale nie:DD Ešte chvíľu budete musieť so mnou vydržať :) Čo vravíte na časť? Inak ďakujem za 12votes na minulej časti :3