Autobusový princ✔

14.Autobusový princ

-Ja som to vedela, -
-A čo si si myslela, že to nechám len tak? -
-Vieš, že mi to je jedno? - otočila som sa, že odídem, no zasiahla ma snehová guľa. Zastala som.
-Prosím ťa, nesprávaj sa ako malá a vypočuj ma konečne, - pohla som sa dopredu.
Bum! Ďalšia guľa.
-Baví ťa to? - otočila som sa.
-Ani si nevieš predstaviť ako, - povedal pobavene.
-Tak sa zabávaj ďalej, - poznamenala som a letela zase ďalšia guľa.
-Takže ty neprestaneš? -
-Nie, kým ma nevypočuješ, - pohrával sa s ďalšou guľou.
-Dobre... Heeej! - guľa ma zasiahla do brucha.
-Sorry, ale fakt ma to baví, - zasmial sa.
-Pako, - otočila som sa nahnevane, no Xavier sa tento krát rozbehol za mnou.
-Geri, no tak, - chytil ma.
Stál nebezpečne blízko, takže som ustúpila. Bolo to po prvý krát, čo sme boli pri sebe tak blízko a sami od onoho osudného dňa.

-Prečo si neprišiel? - pozrela som naňho a všetko, čo som si plánovala, teda že budem neústupčivá a budem len nezaujato počúvať, sa rozplynulo.
-Nevyšla by si von, -
-Prečo si mi nezavolal? -
-Nezodvihla by si mi, -
-Prečo si to dovolil? Prečo? Prečo? ! - začala som ho biť. - PREČO? -
-A ty? - chytil ma za ruky.
-Prečo si ma nechala? -
-Ty si neskutočný, - pokrútila som hlavou, - teba štve len to, že som nechala ja teba? -
-Nie, ty to nechápeš. Mňa štve len to, že si ma nechala. To zbohom ma zabilo. Prečo si to spravila? -
Sadla som si do snehu a chytila za hlavu.
-Ja neviem. Bola som naštvaná. A ešte aj ona. Čo, dopekla, u teba robila? Ty mi tu rozprávaš, ako som ťa zabila jedným slovom a myslíš si, že ty si mňa nezabil? Koľko krát som ti povedala, že ju neznášam a vždy sa pri tebe objaví. To mi robíš naschvál ty alebo ona? -
-Ja neviem, ale ona sa objaví vždy, keď máme nejakú tú krízu a vždy si tam aj ty, - pokrčil plecami.
-V zlom čase na zlom mieste. Tomu sa mi nechce veriť, -
-Možno ju voláš ty, aby si mala dôvod rozísť sa so mnou, -
Zazrela som po ňom.
-To som žartoval, - povedal previnilo, no s úškrnom.
-Geri, ja s ňou fakt nič nemám, - zobral mi ruku do svojich dlaní.
-A s dákou inou? Dva mesiace sú dosť dlhá doba, -
-Pre mňa existuje len jediná , - povedal.
Pozrela som sa naňho, či to myslí naozaj úprimne.
-A ty? Ty máš...? -
-Nie, ja som single, - odpovedala som.
-Tak to mi je ľúto, ale aj ma to teší. Ľúto preto, že taká skvelá baba ako ty si nezaslúži byť sama, a teší, lebo ešte stále mám nádej, alebo? - pozrel mi do očí.
Znovu mi začínalo biť srdce.
-Čo myslíš? - schytila som sneh a pricapila mu na hlavu.
-Beriem to ako áno, - zasmial sa a začal sa otriasať.
-Ešte by si mal dostať za tie snehové gule, - zvalila som ho do snehu a začala ho zasypávať.
-A nenašiel by sa pohodlnejší trest? Teplejší? - bránil sa.
-Pochybujem, - vyplazila som mu jazyk.
-Aj jazyk by si mohla použiť, -
-Prestaň, - tresla som ho.
-No tak, -
-Nie, - postavila som sa, no Zavi ma opäť stiahol do snehu.
Chytil mi tvár do dlaní a svojimi ústami sa vpil do mojich. Prvý krát po dvoch mesiacoch som bola opäť šťastná.
„Lenže ty to také ľahké mať nebudeš, " pomyslela som si. Schytila som sneh a strčila mu ho za golier. Xaviera to hneď prebralo.
-Povedala som, že nie, - postavila som sa.
-Vypočula som si ťa, takže už žiadne snehové gule, - povedala som mu.
-Sme si kvit, - pobrala som sa preč.

-Kde si bola? - spýtala sa ma Lenka, keď som prišla na intrák.
-V parku. A prečo si tam nebola ty? - zaujímala som sa.
-Veď som bola. V parku na námestí, -
-Povedala si, že sa stretneme v tom opustenom parku pri našej škole, -
-Nie, asi si mi zle rozumela, - povedala.
-No a to je náhoda, že v tom parku, kde som bola ja, sa zjavil aj Xavier. Čo myslíš? - povedala som ironicky.
-Tak to teda je...- uškrnula sa.
-A čo chcel? - spýtala sa s hraným záujmom.
-Ak chceš vedieť, či som ho konečne vypočula, tak áno. Ak to, že či sme opäť spolu, tak to nie, -
-Nie? -
-To ste sa dohodli vy s Mišom a so Xavierom? - pozrela som na ňu.
-Prečo myslíš? -
-Áno či nie? -
-Dobre, už nám to vadilo. Vy dvaja proste patríte k sebe, -
-No neviem, -
-Prestaň prosím ťa. Dobre vieš, že s Erikom by ti to nefungovalo...-
-S Erikom? -
-Videla som vás ako sa na seba pozeráte. Ty si sa ešte ako tak držala, zrejme kvôli tomu, že ľúbiš iného, ale on svietil jak fosfor hneď po zhasnutí svetla, - povedala, - takže už netrucuj a pekne sa s ním daj dokopy, -
-Ale čo? Vy ste sa všetci spykli a myslíte si, že ja čakám len a len naňho? -
-A nie? -
-Bože, - pokrútila som hlavou.
-Sami si hovorila, že ti nebilo srdce, keď si s ním nebola, -
-Ale to neznemená, že keď ma dobreže neznásilní v snehu, tak sa mu hodím okolo krku, -
-Len aby si sa nehrala na neprístupnú až príliš dlho, lebo skončíš sama a Xavier znovu s Monikou, - karhavo na mňa pozrela.
-Ako že...počkaj... ako že znovu s Monikou? -
-Veď spolu už raz chodili, nie? Pred tým, než sa dal dokopy s tebou. Vtedy mali krízu a Xavier jej z trucu povedal, že si nájde obyčajnú babu. Ale to ti povedal, nie? -
-Hej, no jasné, - povedala som ironicky, - jasné, že o tom viem, -
-Ups, asi som prezradila viac ako som mala. To ti fakt nikdy nepovedal? Ani to, že ona sa okolo neho točí, len kvôli tomu, lebo si stále myslí, že trucuje? - zahryzla si do pery.
-Akosi sa o tom zabudol zmieniť, - odišla som z izby.
Znovu som sa vybrala na poschodie ku starému známemu oknu. Rozmýšľať. Potrebovala som rozmýšľať.