Autobusový princ✔

24.Autobusový princ

Prebudila som sa a cítila som sa ako v tínedžerskom romantickom filme. Všade všetko biele, na nočmom stolíku kvety vo váze a vedľa mňa spiaci chlapec, ktorého milujem. Idylku kazila len tupá bolesť v bruchu.
-Zavi? - opýtala som sa potichu.
Razom sa prebudil a ja som zbadala jeho unavené oči.
-Geri! Aký som rád, že si už hore, - viditeľne mu odľahlo.
-Čo sa stalo? - klišé veta.
-Mala si zápal slepého čreva. Takže ťa operovali a už ho nemáš, - nežne sa na mňa usmial.
-A koľko som spala? - ďalšia klišé otázka.
-Nie dlho, len deň. Luigi ti doniesol kvety, -
Pozrela som na ne.
-Milé od neho, - skonštatovala som.
-Budeš tu musieť ostať najmenej týždeň, - povedal ustarostene.
-Týždeň? - spýtala som sa zúfalo.
-Neboj, budem tu s tebou, -
-A spal si vôbec? - spýtala som sa ustarostene tento raz ja.
-Chvíľu áno, - zaklamal a sklopil oči.
-A tie kruhy pod očami? -
-Zlatko, to je jedno, nie? - povedal podráždene.
-Sľúb mi, že keď prídeš na izbu, tak si ľahneš, - chcel protestovať, lenže pohľadom som ho umlčala.
-Dobre, - vzdychol si.

-Nechcela som ti pokaziť dovolenku, - prerušila som ticho, ktoré sa rozhostilo po dokonalo bielej a upratanej izbe.
-Keby som ťa sem nezobral, tak by si neležala v špitáli, -
-Ale to si nemohol vedieť, že sa práve tu a teraz ozve moje slepé črevo, - povedala som pobúrene.
-Vidíš, ani ty, takže ticho. Keď budeš chcieť, môžeme tu ostať ešte jeden týždeň. Zavolám otcovi...-
-Nezdá sa ti, že tvojho otca už aj tak dosť zneužívam? - prerušila som ho.
-Netrep kraviny, prosím ťa, to čo ti, preboha, napadá? ! - vyskočil na nohy, no potom si sadol.
-Prepáč, to bude tým, že som spal len 10 minút, - pozrel na mňa ospravedlňujúco.
-Mal by si si pospať. Kedy príde Luigi? -
-Neviem, ale mám mu zavolať, ak niečo, - vytiahol mobil z vrecka na nohaviciach.
-Dobre láska, tak mu zavolaj a keď sa vyspíš, tak prídeš, okej? -
-Ty ma chceš z tadeto vysáčkovať? - pozrel na mňa pochybovačne a pobavene zároveň..
-Tak trochu. Vieš ak by náhodou prišiel ten sexy mladý doktor, - uškrnula som sa.
-Aha, to je ten, čo bol už aj v tebe, zatiaľ, čo to mne nechceš dovoliť? A to ma že vraj ľúbiš, -
-Xavier! Kebyže vládzem, tak ti takú jednu tresnem! - rozčúlila som sa.
-No len no. To by som teraz teoreticky mohol zneužiť, - zasvietili mu oči.
-Som rada, že si už v pohode, - poznamenala som.
-Keď si sa mi už zobudila, princezná, - pohladkal ma.
Srdce mi vynechalo jeden úder, keď som si pomyslela na to, že by som ho mala niekedy stratiť.

Pomaly som sa zotavovala, no horšia bola tá nehorázna nuda na izbe. Asi po troch dňoch ku mne šupli nejakú mladú babu, ktorú tiež operovali na slepák. Našťastie vedela po anglicky, tak sme sa ako tak porozprávali, no bolo vidieť, že som len začiatočník.
„Na toto by nás mali v škole pripravovať, nie trápne Words of wisdom." Rozmýšľala som v duchu večer keď som ležala v posteli a nedalo sa mi zaspať. Xavier bol pri mne každý deň a občas prišiel aj Luigi a doniesol mi nejakú tú špecialitu z kuchyne. Dokonca sa mi ušla zopárkrát aj pizza. Koniec koncov nastal posledný deň a mňa mali prepustiť. Pred vchodom už na mňa čakala návštevujúca dvojica. Dala som im obom pusu a nasadla som do auta.

-Vitaj späť, láska, - otvoril mi Zavi dvere do našej hotelovej izby.
-Konečne, - vzdychla som si a usadila som sa na postlanú posteľ.
-Veru konečne. Bez teba v posteli to bolo oničom, - sadol si aj on ku mne.
-A nemal si tu žiadne baby? - spýtala som sa ho pobavene.
-Bože, ten Luigi ti všetko prezradil? - rozhorčene skríkol Xavier.
-Ty! - tresla som ho po stehne.
-Au! Už si asi musím dávať pozor na jazyk, keďže máš opäť silu, -
-No mal by si si. A nie len na to mám silu, - pritiahla som si ho za tielko, ktoré mal na sebe.
-Ou, tebe čo porobili v tej nemocnici? - Xavier už ležal na chrbte a ja som ho začala vyzliekať.
-Sexy doktor ma nažhavil, - bozkávala som ho na brucho.
-A nečuduj sa mi. Týždeň som musela ležať ako mŕtvola na nepohodlnej posteli. Stúpol môj apetít po mužskom tele, - presunula som sa na jeho hruď.
-Hmmmm...-
-Niečo sa ti nepáči, láska? - pozrela som naňho.
-Nie, len nie som zvyknutý byť znásilňovaným objektom. Zvyčajne som na opačnej strane, -
-Už chápem, čo ťa na tom tak vzrušuje. Ostávame tu ešte týždeň? -
-Ak chceš, -
-Dobre, ale nevylezieme z postele, okej miláčik? -
-Ani papať nebudem môcť ísť? -
-Ja ti donesiem do postieľky, - začala som mu rozopínať nohavice.
-Tak to sa budem mať ako kráľ, - ležal pokojne.
-Ja nechcem byť kráľovná. Tie sú staré, - zašomrala som.
-Ale princezná nemôže mať bábo, -
-Ja ešte nechcem mať dieťa, -
-Myslel som si, že teraz už budeš súhlasiť, keď si taká povoľnejšia, -
-To som možno, ale ešte mám na to čas, nemyslíš? - prestala som ho bozkávať.
-Pozri, láska, - vytiahol sa spopod mňa a sadol si oproti.
-Veľmi ťa ľúbim a keď to ešte nechceš skúsiť, tak ťa do ničoho nebudem nútiť. Počkám si na teba, veď mi nemáš kam ujsť. A keď to nepôjde po dobrom, tak ťa v noci znásilním, pretože po tebe neskutočne túžim, - potmehúdsky sa usmial.
-Zavi, -
-Ja som len myslel, že by sme sa mohli v našom vzťahu posunúť ďalej, -
-Ďalej? - spýtala som sa, - Myslela som, že si takto spokojný, -
-Veď aj som, láska, - chytil ma za ruku, - lenže mne už bozky nestačia. Nevieš si ani predstaviť, čo sa dole deje, keď sa ťa čo i len dotknem. A to nehovorím o tom, keď vyjdeš len v uteráku, -
-A kedy...? -
-Keď budeš na to pripravená. Len ma nezastavíš. Chcem, aby si to chcela ty a nie ja, -
-A to zvládneš dovtedy? -
-Už sa ovládam pekných pár mesiacov, -
-Mesiacov? - spýtala som sa prekvapene.
Xavier prikývol.
-Tak potom to chcem tu a teraz, - vyhlásila som.
-Nie, nechceš, - zasmial sa.
-Chcem! - trvala som na svojom.
-Nechceš, - oprel sa o lakte a jeho dokonalo vypracované čokoládové telo sa vynímalo na bielej posteli. Vyzeral úžasne.
-Ako môžeš vedieť čo chcem? - spýtala som sa nahnevane.
-Viem to, - ďalej sa usmieval.
-Tak sa potom strč! - postavila som sa a zamierila som ku dverám.

Xavier vyštartoval hneď za mnou. Rukou zabuchol dvere, ktoré som práve otvárala a začal ma vášnivo bozkávať, až tak, že mi to vyrazilo dych. Za boky som si ho pritiahla k sebe a cítila som aký je rozhorúčený, zatiaľ čo sa on šikovne dostal po moje tričko a rozopínal mi podprsenku. Začal ma bozkávať na dekolt. Keď sa podprsenka poddala, jeho ruky sa vrhli na nohavice. Xavier si kľakol, no ja s ním.

Prsty som si preplietla s tými jeho „neposlušnými". Xavier ma pustil a zase mi chcel rozopnúť nohavice. Opäť som ho chytila za ruky. Potom ma chytil do náručia a položil na zem. Vyhrnul mi tričko a začal bozkávať na brucho. Konečne mi rozopol aj nohavice, lenže ja som ho objala nohami. Zrazu mi chytil ruky a dal nad hlavu. Nahol sa a pošepkal mi:
-Nechceš to, - potom ma pustil a vstal. Zapol si nohavice zobral tielko, ktoré ležalo na posteli a vyšiel von z izby.
Ja som sa posadila a objala si kolená. Začala som plakať.
„Preboha! Veď sa nedokážem vyspať ani so svojím chalanom! "

Xavier sa vrátil až neskoro večer. Ja som už ležela v posteli a počúvala ako sa sprchuje. Po 10 minútach vyšiel von a vliezol do postele. Otočila som sa k nemu.
-Hneváš sa? - prerušila som ticho.
-Myslel som, že spíš, -
-Nedá sa mi, - povedala som zúfalo.
-Nehnevám sa, -
-Bojím sa, -
-Čoho? - ozvalo sa z tmy.
-Že nikdy nebudeme... a že ma necháš, - povedala som s obavami v hlase.
-Prosím ťa netrep. Nikdy ťa neopustím, na to ťa mám až priveľmi rád, - upokojoval ma.
-Naozaj? -
-Áno, -
-A mal by si ma radšej keby sme spolu spali? -
-Veď spolu spíme, či nie? - zasmial sa.
-Vieš ako to myslím. Spali naozaj, -
-Neviem, - povedal neurčito.
-Myslievaš niekedy na Moniku? -
-Prečo by som mal? -
-Lebo ona by ti dala, -
-Ježiši, Geri, čo zase riešiš? - spýtal sa ma trochu naštvane.
-To, že nie som pre teba dosť dobrá, -
-Na to si ako prišla? -
-Veď ťa len zbytočne provokujem a som sebecká a nedokážem ti dať to, čo ti dá hocijaká iná, - povedala som.
-Teraz sa už nečudujem, že si nemohla zaspať, keď rozmýšľaš nad takými kravinami. Pozri, chalani na to i tak myslia stále, takže sa nemusíš obviňovať, že ma provokuješ. A to, že by mi dala hocijaká iná a ty nie, si len cením, lebo nie si poddajná. Preto ma to baví ešte viac. Si krásna a si sexy, keď vidím, ako sa brániš. Dnes na zemi by som ťa pomiloval, ale nestálo by mi to za to, keby som ti mal ublížiť. Sme spolu len pol roka a ja viem, aké to pre teba je, lebo som to zažil. Lenže ja som bol s tou babou len týždeň, keď sme skončili v posteli. Nič sa vtedy nestalo, lebo som sa zľakol, .- priznal sa.
-Možno to bolo aj tým, že som ju nemiloval, -
-Ale ja ťa milujem! - protestovala som.
-To rád počujem. Takže sa už netráp a spinkaj, -
-Dobrú, - pobozkala som ho na spánok a pritúlila som sa k nemu.
Zaspala som takmer okamžite.

Tak baby :3 Už tuna máme 24 časť a pomaly sa blížime ku koncu, takže som sa rozhodla že budem pridávať trošku kratšie diely aby nám to vyšlo aspoň na 40častí :3 Ste radi že Geri sa nič vážnejšie nestalo? :) Btw. chcem sa vám všetkým poďakovať za to že to čítate a za každý votes <3