Autobusový princ✔

39.Autobusový princ

-Naozaj sa voláš Chuan?- spýtala som sa ho, keď sme šli do lesa po drevo.
-Nie si ty nejaká zvedavá?- vyfúkol dym, lebo opäť fajčil.
-Som žena, zaujíma ma to,- nedala som sa.
-Nie, tak ma volajú kamoši. A dávaj si pozor, lebo nemienim niesť aj teba, aj drevo. Takú pomoc som fakt nepotreboval,- povedal znudene.

Skoro som sa zošmykla z kmeňa, po ktorom som liezla, a on, hoci kráčal predomnou, si to všimol. Zahrešila som. Odzadu som videla, že sa usmieva.
-A ako sa voláš naozaj?- spýtala som sa ho, keď sa stále usmieval.
-Načo to chceš vedieť?- trošku zvážnel.
-Len tak,- mykla som plecom a zase som sa skoro strepala.

Preňho to bola hračka a ponáhľal sa, lenže ja s mojimi nohami, hoci sú dlhé, som mu nestačila a tak som robila obrovské kroky, aby som s ním udržala tempo.
-Miro,- prehodil ponad plece a zastal.
Zahasil cigaretu a otočil sa smerom ku mne. Ja som stála na obrovskom kmeni a zúfalo pozerala nadol.
-No, podaj mi ruku, nech ťa chytím, lebo sa tu fakt zabiješ,- natiahol ku mne pravicu.
-Ja nie som až taká nešikovná, ako si myslíš,- nadula som sa.
„Rozhodne nie som žiadna bárbi!"
-Veď vidím,- uškrnul sa na mňa.
-Nepoznáš terén, to preto,- doberal si ma a ja som tam len tak stála.
-No tak, podaj mi ruku,- zvážnel a ja som mu ju podala.
Poľahky ma chytil a pomohol mi dolu.
-Vďaka,- zašomrala som.
-Niet zač,- chvíľu zaváhal, ako keby mi chcel niečo povedať, no potom šiel zase dopredu.

-To s tým sexom si myslel vážne?- znovu som ho prenasledovala, aj s otázkami.
-Hej, nie je nič lepšie ako sex. No dobre. Možno cigaretka po,-
-Aha,-
-Si panna?- spýtal sa ma.
-Ehm, prosím?- zaskočil ma už len tým, že mi položil otázku, lebo doteraz nejavil žiadny záujem.
-Či si už s niekým spala,- zastal a otočil sa.
-No, hej, s mojím frajerom,- začervenala som sa, napriek tomu, že som sa snažila rozprávať, akoby to bola celkom normálna vec. Veď aj bola.
-Takže si zadaná,-
-Hej. A ty?- dostala som sa k nemu a vydýchavala som sa.
-Momentálne nie,- pozrel sa mi na hruď, ktorá sa mi divoko dvíhala.
-Môžem ťa pobozkať?- pozrel sa mi do očí a pristúpil ku mne.
-Som zadaná,- spravila som krok dozadu.
-Pýtal som sa ťa, či ťa môžem pobozkať,- znovu ku mne prikročil.
-Nie, lebo som zadaná,- narazila som na prekážku.
Strom.
-Čo oči nevidia, to srdce nebolí,- sklonil sa ku mne.
-Ale...- priložil svoje pery na moje.
Zavrela som oči a uvoľnila sa. Trvalo to len chvíľku. Krásnu chvíľku.

-A so mnou si nechcela nič mať. Že vraj si zadaná. Pokrytec,- zaznelo spoza Chuana.
Ten sa odstúpil a ja som uvidela Igora. Naštvane na nás pozeral a potom sa otočil na odchod.
-Žiarli- skonštatoval Chuan prosto.
-Čo? Prečo...prečo si to urobil?-
-Vari ťa trápi Igor?-
-Prečo si to urobil?- vykoľajene som naňho pozerala.
-Potrebovala si to,- vytiahol si z vrecka cigy a jednu si strčil do úst.
-Idiot! A prestaň už konečne fajčiť!- zúrivo som mu cigaretu vytrhla z úst a šmarila ju na zem.
Bola som nahnevaná. A hlavne preto, že mal pravdu. Potrebovala som to.

-Prečo po mne zazeráš?- spýtala som sa Igora.
-Nič,- odvrkol.
-Sere ťa to, čo sa stalo v lese?- nechcelo sa mi chodiť okolo horúcej kaše.
-Malo by ma to?-
-Nie, ale vyzerá to tak,-
-Prečo sa so mnou vlastne rozprávaš? Doteraz si ma ignorovala,- znovu zazrel.
-Ty naňho žiarliš?-
-Nežiarlim. Nemám prečo, keďže spolu nič nemáme,-
-Fajn,- zdvihla som sa.
-Ty si tak strašne sebecká!- vybuchol a aj on sa postavil.
Od zlosti som sa otočila k nemu, chytila ho za šiju a pritiahla k sebe. Vášnivo som ho pobozkala a následne aj odsotila.
-Už si spokojný? To bolo prvý aj posledný krát! Až teraz som sebecká!- zvrtla som sa a nechala ho tam stáť.
************************************
Dnes má moja láska narodeniny. 18 rokov. Oficiálne môže chľastať, môže ísť voliť, predajú mu cigarety a môže si spraviť vodičský. Ten si spraví určite, lebo od Mareka dostane samozrejme auto. Ja si budem musieť počkať do novembra a potom sa ...
Stop, nemôžem na to myslieť, lebo ma zakaždým chytá nervozita. Len dúfam, že si to dovtedy nerozmyslel.

Pomaly som balila cd, čo som mu kúpila. Potom som začala baliť aj seba. Hodnú chvíľu som strávila pred skriňou odkiaľ som vyberala vhodné oblečenie. Keď prišla krstná, či už som hotová, hodila som do tašky prvé, čo sa mi dostalo pod ruku.

Počas cesty som nemohla zaspať, lebo som mala strašné nervy. Nechápala som však prečo. Nemala som sa čoho báť. Len sa k nemu vraciam. Dať mu darček k narodeninám. Nie je na tom nič stresujúce. A predsa. Najhoršie to bolo, keď som vystúpila do toho tepla a dusna. Takmer som odpadla a trvalo mi dobrých 40 minút, kým som sa dostala ku Dankovcom. Len s malou dušičkou som zazvonila a čakala, kto sa mi ozve.
Zazvonila som druhý krát, lebo z domu neprišla žiadna odpoveď. Asi po piatich minútach som to vzdala a so slzami v očiach som si sadla na zem. Hlavu som si zložila do dlaní a zhlboka som dýchala.
-Geri?- začula som známy hlas a zdvihla hlavu.
Rozmazane som videla vysokú mužskú postavu v oranžovej polokošeli.
-Ehm... Marek?- postavila som sa, no to nebol dobrý nápad, lebo ma hneď šmarilo o zem.
-Si dehydrovaná. Pila si vôbec niečo?- zohol sa ku mne.
-Ani veľmi nie,-
-Poď, lebo mi tu na tom slnku naozaj odpadneš,- podoprel ma a vzal mi aj tašku.

Keď som konečne sedela na gauči u nich v obývačke a čakala na pohár vody, rozmýšľala som, či som naozaj urobila dobre. Nemala som predsa len ostať doma? A poslať mu smsku, že mu prajem všetko najlepšie? A pridala by som aj P.S., kde by bolo, že ho milujem. Teraz to bola pekná predstava.
-Nech sa ti páči,- vošiel do obývačky Marek.
-Ďakujem,- odpila som si z pohára.
-Prišla si,- usmial sa na mňa Xavierov otec.
-No,- rozpačito som sa usmiala aj ja.
-Xavier mi nič nepovedal,-
-On o tom nevie. Vlastne som mu doniesla darček a aj ja by som mala byť prekvapením,- začervenala som sa.
-Aha, tak. On je ale na chate. Mám ťa tam hodiť?- ponúkol sa mi.
-Och, nie nechcem vás otravovať,- povedala som hneď.
-Čo keby si mi tykala?- navrhol.
-No...neviem....ja nezvyknem,- váhala som.
-Ale zvykneš si. Marek,- podával mi ruku.
Nedôverčivo som na ňu pozrela a potom naňho, ale on sa bezstarostne usmieval.
-Geri,- potriasla som mu ňou.
-Fajn, a teraz ťa môžem zaviesť. Aspoň to tam trošku skontrolujem,- postavil sa a šiel si po kľúče od auta.

Marek ma vysadil pred obrovskou chatou a hneď to aj otočil naspať. V rukách som žmolila zabalené CD, previazané modrou stuhou. Z hlboka som sa nadýchla a šla som smerom k chate. Zazvonila som na dvere a dúfala, že to niekto počul, lebo dnu bol obrovský kravál.
Otvoril mi Xavier.
-Veď som nepil,- vyvalil oči.
-Prosím?- spýtala som sa ho nechápavo.
-Nepil som. Prečo ma trestáš a zjavuješ sa mi, keď vieš, že mi chýbaš a bolí ma to, keď tu nie si, na mojej oslave?-
-Všetko najlepšie k narodeninám, Zavi,- podala som mu balíček.
-Ty si skutočná?- naťahoval sa po ňom.
-Geri, ty si skutočná! Ty si prišla!- vrhol sa na mňa a objal ma.
Do očí mi vyhŕkli slzy. Nechápala som síce o čom predtým hovoril, ale už mi to bolo jedno. Dýchala som a žila som z neho.
-Milujem ťa,- pobozkal ma a chytil mi tvár do dlaní.
-Aj ja ťa milujem. Prepáč,-
-Ty mi prepáč,- znovu ma pobozkal.

-Dnes ti odpoviem na všetko áno,- povedala som a pozerala som sa mu pri tom do tých jeho nádherných hnedých očí.
-Dnes? Prečo?- uškrnul sa.
-Lebo máš narodeniny a chcem ti to dať ako darček,- znovu som mu pred oči dala zabalené CD.
-Nebojíš sa, že by som to mohol zneužiť?- vzal ho do ruky a ani naň nepozrel.
-Nie,- zdvihla som obočie.
-Fajn, tak poď so mnou,- ťahal ma za sebou do domu.
Darček položil na botník pri dverách a ťahal ma na poschodie. Zamierili sme do izby. Celé poschodie bolo prázdne, lebo všetci sa zdržiavali na prízemí. Nepoznala som dokopy nikoho. Teda tak narýchlo čo sme popri niektorých prešli. Zazrela som len Tadeáša.

Vošli sme do izby a Xavier ma okamžite začal bozkávať. Zamkol dvere, aby nás náhodou niekto nevyrušil. Oprel ma o ne a ja som sa roztápala, keď mi bozkával krk, po takej dlhej dobe.
-Inak ďakujem za darček,- zašepkal mi.
-Niet zač,- vzdychla som a to ma už ťahal ku posteli.
Bozkávajúc ma na ňu posadil a on sám si kľakol predomňa.

-Geri, vezmeš si ma?- opýtal sa ma držiac ma za ruku.
-Áno,- zašepkala som rozhodnuto.

Áno, milujem ho viac, než čokoľvek iné na svete. On je pre mňa stredom vesmíru, on je pre mňa ten vesmír.A ja chcem byť jeho ženou. Som sebecká a vôbec mi to nevadí.

***
KONIEC :3