Autobusový princ✔

18.Autobusový princ

Keď som opúšťala Xaviera na perách mi pohrával úsmev.
„Áno, ja ho milujem."

-Ahoj, - vyrušil ma niekto, kto stál pred mojimi dverami.
Zdvihla som hlavu, ktorú som mala sklonenú, ako vždy keď som nad niečím rozmýšľala, no i tak som vedela, že kto to je.
-Ahoj. Čo ty tu? - usmiala som sa na Erika.
-Chcel som ťa vidieť a porozprávať o tom, čo sa medzi nami včera stalo, -
-Dohodli sme sa, že to ostane tam, nie? -
-Ja sa nemôžem tváriť, že sa nič nestalo, - povedal mi Erik vážne.
-Ale ja sa musím tváriť, že sa nič nestalo. Ak to nevieš, ja už mám priateľa, - odpovedala som mu nekompromisne.
-Tak prečo si sa so mnou zahrávala? - spýtala sa ma nahnevane.
-Ty si ma pobozkal prvý, - povedala som hlúpo.
-Takže mi chceš povedať, že to nič neznamenalo? -
-Ja milujem svojho chalana, - každé slovo som vyslovila zvlášť.
-Si presne taká ako všetky. Nechápem, prečo som si myslel opak, - pokrútil hlavou.
-Aká som? - pozrela som naňho.
-Máš frajera a zmotávaš iných. To ti nevadí, že ubližuješ jemu aj mne, a v neposlednom rade aj sebe? Potom sa budeš hrať a obeť, keď ti na to príde. Áno, si presne taká ako všetky tie štetky. Aj tu na internáte, - vybuchol a potom sa otočil. Ostala som tam stáť neschopná slov.
Erik povedal presne to, čo som si myslela. Lenže z jeho úst to znelo inak ako som čakala.

Úplne ma ten Erikov výbuch vyviedol z miery. Vždy kľudný a milý Erik ma prirovnal ku štetkám z intráku. Na izbe som to už nemohla vydržať a tak som sa o pol desiatej vybrala na vyplakávacie poschodie. Sadla som si na parapetnú dosku a smoklila.
-Ahoj, - história sa opakovala.
Znovu sa tam objavil Erik. Ruky mal strčené vo vreckách a hlavu sklonenú. Hovoril potichu, ale počula som ho.
-Prepáč mi to, ako som sa k tebe dnes správal, -
-Zaslúžila som si to. Ja viem, že som ti ublížila, - zliezla som z parapetu.
-Nechcel som ťa nazvať štetkou. A nemal som ťa pobozkať, lebo som vedel, že s niekým chodíš, -
-Obaja sme na vine, -
-Musím ti niečo povedať, - podišiel ku mne.
Znovu som pocítila tú slabosť, čo včera. „Toto nedopadne dobre."
-Ľúbim ťa, - povedal mi a pozrel na mňa s očakávaním.
-Už od vtedy, čo som ťa tu prvý krát videl, -pokračoval, keď som nič nehovorila.
-Geri, povedz niečo, - chytil ma za bradu a pozrel sa mi do očí.
A ja namiesto toho, aby som mu povedala, že som šťastne zamilovaná, som ho chytila za krk a pritiahla k sebe. Zrejme som nebola pri zmysloch, lebo som ho začala bozkávať ako o život. Erik ma chytil za pás a pritlačil ma o parapetnú dosku. Potom ma na ňu posadil a roztiahol mi nohy. Ja som mu vyhrnula tričko a prstami prechádzala po vypracovanom bruchu. On ruky tiež strčil pod moje tričko. Pritlačil ma o sklo, ktoré príjemne chladilo a začal ma bozkávať na krk. Ja som zatvorila oči a vdychovala vôňu chlapa, čo ma tak neskutočne priťahoval a ktorý ma tak pobláznil. Potom mi do dlaní chytil tvár a vpíjal sa mi do pier.
*************************************************************************************************
-Ahoj, láska, - prisadol si ku mne v májové ráno Xavier.
-Ahoj, - odzdravila som sa mu.
-Dnes je devätnásteho, - uškrnul sa.
-Áno a? - usmiala som sa nechápavo naňho.
-Máš meniny, -
-Oh jasné, -
-Takže som rezervoval stôl v hoteli a potom môžeme využiť otcov apartmán, - naklonil sa ku mne.
-No to je milé, ale ja som sa už dohodla na intráku, - povedala som ospravedlňujúco.
-A to nemôžeš zrušiť? - pozrel na mňa zarazene.
-To už nejde, prepáč, -
-Fajn, - postavil sa, lebo sme vystupovali.

-Hneváš sa? - šla som vedľa neho, no nedržali sme sa za ruky.
Už skoro mesiac nie.
-Nie, - odsekol, - rob si čo chceš, veď sú to tvoje meniny, -
-Tak ich proste chcem stráviť s priateľmi, -
-A ja nie som tvoj priateľ? -
-Dobre tak ich strávim s tebou, - povedala som rezignovane.
-Nie, nemusíš. Ja ťa nebudem nútiť. Keď so mnou nechceš byť, tak nebuď no, -
-Musíš byť taký egoista? - vybuchla som.
-Ja som egoista? A ty si potom čo? - zastal a pozrel na mňa.
-V poslednom čase sa mi vyhýbaš a to nehovorím o tom, že keď sme spolu, myšlienkami si úplne inde, - povedal nahnevane
-Getrúda, čo sa deje? -
-Čo by sa malo? - zazrela som po ňom.
-Si úplne iná, ako si bývala pred tým. Už asi mesiac si mi nepovedala, že ma máš rada, -
-Len o to ti ide? Aby som ti to denno-denne dokazovala? -
-Vidíš? Taká si nebola. Kedysi si mi zavolala, aby si mi to povedala a vyvádzala si kvôli podozreniu, že mám inú. A ja som ti dokazoval, že je to blbosť. Tie uzmierovania som zbožňoval, - nastalo ticho.
-Máš niekoho iného, -