„Carry?" Niekto mnou triasol. „Carry. Carry." Každé vyslovenie môjho mena nasledoval otras. „Preber sa. Na niečo som prišla."
Niečo som zamumlala a vzápätí ma zaštípala tvár. Strhla som sa, prevalila sa na chrbát, posunula sa hore a vrazila hlavou do čela postele. „Au," zakňučala som s dlaňou pricapenou na temene.
„Niečo som našla." Al mi strčila pod nos jednu z kresieb. Uprostred papiera bol kruh a v ňom slovo červený, pretože sa mi ho lenilo vyfarbovať. Skrz neho šlo niekoľko pretínajúcich sa čiar. Priestor naokolo som ledabolo zamaľovala ceruzkou, aby som znázornila tmavý podklad. „Už som to videla."
„Allie," zívla som a pretrela si oči. „Videla si väčšinu z toho, čo som dnes nakreslila." Opäť som zívla.
„Toto je iné." Posadila sa na posteľ. „Pamätám si ho ako prívesok. Červený kameň, okolo ktorého sa obtáčajú drôty. Raz som ho vzala do ruky a babička sa na mňa strašne rozkričala. Nikdy som ju nevidela takú zúrivú."
Zalovila som v strácajúcich sa spomienkach pani Moorovej a našla malé čiernovlasé dievčatko, ktoré pustilo na zem červený kameň a utieklo. Vložila som ten prívesok do cudzej ženskej dlane. Je to nebezpečný artefakt. Nemôžem ho mať doma, zarezonovalo mi v hlave. Ukryjem ho, odvetil mi iný hlas.
Nakrčila som čelo a ponorila sa hlbšie. Aj stratená v cudzích spomienkach som cítila pot, ktorý mi kanul po tvári. Triasla som sa a zatínala zuby. Niečo mi zvnútra udieralo do lebky, akoby sa ma to snažilo vypudiť von.
Ocitla som sa pred kolískou. Obraz blikal, ale bezpochyby som hľadela na dieťa zabalené do deky. Nevidela som mu do tváričky. Neplakalo, nehýbalo sa, len v jeho blízkosti voľačo intenzívne žiarilo na červeno.
Dvihol sa mi žalúdok, no potlačila som nevoľnosť.
Bude lepšie, ak sa o tom nikto nedozvie. Asi na sekundu som zahliadla tvár ženy. Pripadala mi známa, lenže nedokázala som ju nikam zaradiť. Áno, bude lepšie, ak sa o tom nikto nedozvie, odpovedala jej pani Moorová.
Bolesť sa dlhšie nedala tolerovať. Vystrčila som si spomienky z hlavy.
„To je drahokam z hrobky Paxtonových," zahlásila prichádzajúca Carmen. Vytrhla papier z Alexandriných rúk a so zvrašteným obočím naň zízala.
Paxtonovci. Zase to prekliate meno.
„Elena je Paxtonová. Znamená to, že ho pani Moorová dala jej?"
„Babičkina Elena? Volá sa Campbellová, nie Paxtonová. Po manželovi."
„Predstavila sa ako Paxtonová. Prečo je mi to meno povedomé?"
„Bol to miestny čarodejnícky klan." Cam neprestávala hľadieť na kresbu. Hlas mala plechový, neprítomný. „Vyvraždili ich. Prežili to iba dve. Teda..." S námahou prehltla. „Teraz je nažive len jedna. Očividne."
„Elena je bosorka?"
Alexandra rozhodila rukami. „O tom nič neviem! Začínam si myslieť, že som babičku vôbec nepoznala! Stretávala sa s Kaelumčanmi a čarodejnicami, vedela o nadprirodzenom svete, o mágii." Vstala a objala sa.
„Vieš, kde je tá hrobka?"
Carmen mi vrátila kresbu. Nasadila si pokrovú masku, no nevedela oklamať svoje vnútro, ktoré schladlo a oťaželo. Neukryla predo mnou ani bodavú bolesť v blízkosti jej srdca. „Hej, Melinda ma tam raz vzala."
Lebo Melinda bola tá druhá preživšia Paxtonová, ktorá behala po meste s falošnou identitou. Než ju zabili.
* * *
Hrobka Paxtonových nestála na posvätnej pôde ani jedného z troch miestnych cintorínov. Nachádzala sa za múrom obkolesujúcim Cross Ridge, ukrytá medzi stromami. Cintorín tu bol od začiatku existencie Moon Bay a udržiaval si svoj starobylý nádych vďaka veľkým kryptám a okázalým tvarovaným pomníkom.
Hrobku tvorila obdĺžniková stavba bez ozdobných stĺpov či sôch. Strany lemovali obrovské kamenné tabule s vytesanými textami v neznámom jazyku. Netušila som, odkiaľ sa vstupovalo dnu. Avšak červený drahokam zatlčený doprostred balvana sme našli rýchlo.
„Nemám dobrý pocit z rozbíjania hrobiek. Obzvlášť nie čarodejníckych. Čo ak je prekliata?" Christie sa držala najďalej a neustále sa obzrela.
Carmen si vytiahla z batoha dláto a kladivo. „Keby ju prekliali, určite by sa mi o tom Melinda zmienila."
„Tak ako sa hneď zmienila, že je bosorka?"
Christie s Al len nedávno zistili, že ich milá priateľka bola čarodejnica a tie nemali v našom svete dobrú povesť. Zatiaľ čo nemŕtvi strácali morálny kompas v dôsledku nekompatibility mŕtveho tela s živou dušou, bosorky skorumpovala ich mágia. Čím viac ju používali, tým menej spochybňovali správnosť svojich činov. Aj čarodejnica s najčistejším srdcom musela mať predovšetkým silný charakter, aby odolala tlaku. Prípadne si našla niečo, čo jej silu obmedzovalo alebo kontrolovalo. Pre Melindu to zrejme mal byť Kruh draka.
Cam vylovila z vaku aj ochranné okuliare. Udrela do kameňa a čiastočky sa rozprskli do strán. „Nie je prekliata," zavrčala a mlátila do steny s čoraz väčším zapálením. Nakoniec jej časť múru padla k nohám. Zohla sa k zemi a namiesto kusu mramoru držala v ruke uvoľnený prívesok.
„Ako zistíme, či je to fakticky tá vec, po ktorej Jo pátra?" spýtala sa Chris.
Carmen sa pozrela na mňa, ja na Alexandru a Al pohodila plecami.
„Rada to overím za vás," šepol za nami hlas s cudzím prízvukom. Kvetnatý. Sladký. Jedovatý. Prebehol mi z neho mráz po chrbte a stuhla mi krv v žilách.
O Joine krátke svetlohnedé vlasy sa opierali slnečné lúče, takže sa ligotali ako tmavé zlato. Temné oči na nás zízali, sprevádzané nadvihnutým obočím a našpúlenými plnými perami. Nebola vysoká, ale vďaka sile svojej prítomnosti pôsobila ako bohyňa, ktorá k nám zišla z Olympu. Korzetový vrch čiernych šiat obopínal jej pevné telo. Rozparok voľnej saténovej sukne jej siahal až k boku. Vyberala si na zápasenie tie najpodivnejšie šaty.
Carmen vykročila dopredu, no stisk mojich prstov na ramene ju zarazil. Al naopak cúvla. Iba Christie stála na mieste, pribitá k zemi hrôzou. Nachádzala sa na polceste medzi nami a ňou. Chcela som k nej pribehnúť, postaviť sa pred ňu a ochrániť ju. Ibaže ja sama som mala nohy ako z olova.
„Vďaka, že si ho pre mňa našla, Carry." Obchádzala nás. Jej bosé chodidlá nevydávali zvuky. Jedine lem jej šiat šelestil pri kontakte so špinavou lesnou pôdou. „Vedela som, že raz sa mi to naše nevítané puto bude hodiť."
„Čože?" vyšlo zo mňa s výdychom. Používala síce jednoduché slová, no ako keby so mnou hovorila iným jazykom.
Lišiacky sa pousmiala. „Vari si si nemyslela, že som o tvojom drzom prisatí sa na moje kúzlo nevedela. Pochopila som to už v jaskyni, sotva si prehovorila o smrti úbohej Lissy. Mohla som to puto prerušiť." Mávla rukami. Jej odhalené paže pokrývalo to isté tmavohnedé lanové tetovanie. „A takmer som to urobila, keď si mi znemožnila zabiť Kassandru."
Čo to tára?! Nikdy som jej... Alebo žeby...? Rozpamätala som sa na naše spojenie, keď som zaspala počas školského trestu. Jo vyslala dcéru, aby Kassie zabila. No v kabinete som narazila iba na Marie Connellyová...
Ktorú deň nato našli zavraždenú. Akú rolu v tom hrala? Ovládla ju a potom zabila, lebo nesplnila úlohu? Alebo jej nebodaj ukradla tvár?
„Práve vďaka tomu som však dostala lepší nápad. Inšpirovala si ma." Vykročila opačným smerom.
„Manipulovala si mnou."
„Nie, ukázala som ti, čo si potrebovala vidieť. Aby si mi pomohla."
Aby som s ňou súcitila. Aby mi nahovorila, že ju k hrôzam, ktoré doposiaľ napáchala, dohnali okolnosti. Žena zradená milencom. Matka chrániaca dieťa... A skoro uspela. Takmer som ju skutočne ľutovala.
„Tá stará babizňa –"
„Nehovor tak o nej!" zavrieskala Al.
Stiahla som ju za seba, než povedala viac.
Jo sa na ňu dívala s absolútnym nezáujmom a s rovnakou ľahostajnosťou pokračovala: „Tá stará babizňa si dala záležať, aby nebolo jednoduché dopátrať sa k nemu." Zrak jej klesol ku Carmeninej dlani, v ktorej tuho stískala prívesok. „Presnejšie – urobila to ťažké pre toho, kto ju nepoznal. Tušila som, že pre jej vnučku," upriamila sa na Alexandru, ktorá sa za mnou prikrčila, hoci jej vnútro vrelo a najradšej by démonke vyškriabala oči, „to bude hračka. Mohla som ju uniesť a mučiť. Alebo vás postrčiť a čakať, kým to vypátrate samy. Stačilo mi mať trpezlivosť a sledovať ťa."
Zavrtela som hlavou, netušiac, voči čomu som protestovala. Urobila presne to, pred čím ma Roger varoval, a ani mi nenasadila do hlavy falošné myšlienky a spomienky. Bola ku mne úprimná a ja som spadla do jej pasce.
Podišla vpred a ja tiež, lebo sa ocitla príliš blízko pri Christie. Tá hlupaňa sa nehýbala! Viditeľne sa triasla a jej vnútro pripomínalo žeravú priepasť zúfalstva a hrôzy. Dlane ma štípali, pretože som si do nich zatínala nechty. Čakal ma boj na život a na smrť, pri ktorom určite zomriem. Bez podpory kameňa večnosti som nemala šancu vyhrať. Rozpučí ma ako švába.
Jo zvraštila tenké obočie a skrútila pery do grimasy. „Nedívaj sa na mňa ako na tú zlú, Carry." Prešla Chris pazúrmi po líci, ale pohľad opätovala mne. „To ja som obeť. Vzali mi, čo bolo moje. Vzali nám, čo patrilo mojej dcére. A ja to chcem naspäť." Nestrácala kontakt s blondínkinou tvárou a jej trhané nádychy vypĺňali pauzy v démonkinom prejave. „Je odo mňa naozaj až také hrozné želať si zmeniť systém, ktorý z nás spravil zloduchov? Ktorý nás označil za nehodné moci vládnuť? Je nesprávne nechcieť byť jeho bábkami?"
„Nemôžeš napraviť krivdu ostatných voči tebe ničením nevinných životov," hlesla Christie jedným roztraseným dychom.
Jo jej zovrela bradu a ona hrdelne zastonala. Alexandra zhíkla a prikryla si ústa. Carmen vedľa mňa blčala ako vatra. A mňa zmáhala čoraz horšia triaška – triasla som sa strachom i zúrivosťou, túžbou utiecť, ale i túžbou zabíjať. Bola som rozpálený kus ľadu, topiaci sa a lapajúci po vzduchu.
„Daj mi ten prívesok, Carry. Inak uvidíš, ako tvojej premúdrenej kamarátke rozpáram hrdlo." Na dôkaz vlastných slov jej priložila dlhé nechty ku krku.
Použi svoju moc, Christie.
„N-nem-nemôžem," zakoktala. „Ne-neviem a-ako."
Démonka jej zaťala pazúry pod kožu a blondínka zaskuhrala. „Bude to pre ňu bolestivá smrť. Daj mi ten prívesok a ukončím to jemne."
„Fajn," zachrapčala som a ustúpila do strany, aby som poskytla Cam dosť priestoru. Naše pohľady sa stretli. Videla som v jej tmavých očiach tvrdohlavý protest. „Dúfam, že ti do ruky vypáli dieru."
Jo sa zasmiala. „Aká kreatívna kliatba." Zamávala prstami.
Carmen sťažka prehltla.
Prikývla som.
Vystrela sa a hrdo vystrčila bradu. Hodila prívesok tak, aby ho bez ťažkostí chytila. Po dopade do jej otvorenej dlane to zasyčalo a do vzduchu sa vzniesol pach spáleného mäsa. Jo zavrčala a inštinktívne pustila objekt do trávy.
Christine vykopla a zasiahla ju do hrude, až jej vyrazila dych a odstrčila ju na stranu. Dlaňou prekrytou rukávom svetra zdvihla prívesok a rozbehla sa.
Šla som jej v ústrety. Natiahla som ruku. Takmer som sa dotkla jej prstov.
Neviditeľná energia ma odhodila dozadu a namojom mieste sa ocitla Jo. Chytila Christie za krk a nech jej prsty dokázaličokoľvek, blondínka zrevala bolesťou. A kričala veľmi dlho, než stratilahlas a klesla k zemi.