𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 45|

MAX

,,Clifford! Dokážeš sa aspoň päť minút sústrediť na výklad?"

Je to skutočne nepríjemné, keď vás zo spánku preberie takýto súhrn slov. Navyše vyslovených nepríjemným, piskľavým tónom, ktorý sa vám zarezáva do uší.

Zívol som si a vymenil si ruku, ktorou som si podopieral hlavu. Do konca dňa ostávali posledné dve hodiny, ktoré som musel vydržať či sa mi to páčilo, alebo nie.

Očami som vyhľadal ryšavú, ktorá na rozdiel odo mňa sústredene pozerala smerom pred seba a zapisovala si poznámky. Usmial som sa, keď som si spomenul na včerajšiu noc. Po dlhých týždňoch som prespal u ryšavej a mal som pocit, že sa mi znovu vrátila. Že som mal po svojom boku znovu tú ryšavú, ktorá sa mi tak vehementne vyhýbala posledných pár týždňov a skrývala sa za niekoho, kým nebola.

Zvonenie ohlásilo koniec hodiny a triedou sa niesol nepríjemný rev. Akoby ste do sveta vypustili stádo divokých opíc. Kara s ryšavou stále sedeli na svojom mieste a nevenovali zvyšku triedy pozornosť.

Odrazil som sa od svojej lavice a presunul sa o niekoľko lavíc dopredu. Kara zodvihla pohľad mojím smerom a nahlas preglgla. Krátkym kývnutím hlavy som ju pozdravil a svoj úsmev si ušetril pre ryšavú, ktorá sa práve chystala na predposlednú hodinu.

,,Tak dobre. Raz to povedať musím," vyskočila zo svojho miesta Kara.

,,O čo tu ide?" prekvapene som nadvihol obočie.

,,Som ti dlžná ospravedlnenie. Mrzí ma, ako som sa ku tebe správala. Mrzí ma, že som ti neverila. Ty si Louisa odhadol hneď, no ja..."

Zastavila sa až v momente, keď ju ryšavá nenápadne drgla lakťom. Samozrejme, nebolo na tom vôbec nič nenápadné, ale ryšavá tomu verila. Asi.

,,Vedel som, že je to magor. Máš odpustené," odvetil som chladne. Už len spomienka na festival vo mne prebúdzala ďalšiu vlnu hnevu.

Kara prikývla a ryšavá konečne zodvihla pohľad mojím smerom.

,,Ahoj," odvetil som s úsmevom.

Fakt, že sme sa naposledy rozprávali počas minulej prestávky som odignoroval. Ryšavá sa mi však nemohla omrzieť nikdy.

,,Pôjdeme po škole ku tebe?" opýtal som sa a ryšavá sa nervózne pomrvila na mieste. Táto odpoveď sa mi páčiť nebude.

,,Prepáč, Max," ospravedlňujúco pokrčila plecami. ,,Už som sa dohodla s mamou. Potrebujeme spolu vybrať darček pre otca."

Darček! Vianoce! Do riti. Úplne mi vypadlo, že sám ešte nemám pre ryšavú darček.

~

Jaguár som odstavil na príjazdovej ceste pred mojim domom. Ruky som nechal položené na volante. Motor stále bežal, no napriek tomu som počul ryšavej tichý výdych.

,,Tak ráno," preťal som napokon ticho a nahol sa ku strane spolujazdca.

Ryšavej som na líce vlepil krátky bozk a vrátil sa do pôvodnej polohy. Chystal som sa odísť, no jej zmena nálady ma znepokojila.

,,Deje sa niečo?" nedalo mi.

Automaticky pokývala hlavou, no pohľad stále sústredila pred seba.

,,Okej. Budem veriť, že by si mi povedala, ak by sa niečo stalo," odkašľal som si a vystúpil, aby sa ryšavá mohla presunúť späť na miesto šoféra. Nezastavil som však. Kráčal som až ku domu, keď ma tesne pred dverami zastavil jej hlas.