𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 60|

MAX

Prirazil som jej krehké telo o stenu a dlaňami obalil červenajúcu sa tvár.

,,Max, čo to robíš?" opýtala sa, keď som sa tvárou priblížil ku tej jej a delili nás už len milimetre.

,,Nič, len sa ťa chystám pretiahnuť," odpovedal som úplne pokojným hlasom a pritlačil sa na jej pery v krátkom bozku.

,,Tu?" vydýchla.

,,Tu."

Jednu z nôh som jej zodvihol do vzduchu a prstami prechádzal po hladkej pokožke na stehne pri tom, ako som ju dravo bozkával. Cítil som, ako sa moje nohavice stávajú stále tesnejšími. Potreboval som ju. Možno tak, ako nikdy pred tým. Možno tak, ako vždy. Netušil som či je medzi tým ešte nejaký rozdiel. Pretože som si bol istý, že ju chcem stále rovnako veľmi.

,,Max," vzdychla prekvapene, keď som prstami zašiel až ku nohavičkám a jemne ich odhrnul.

Pomaly privrela oči a nechala ma, aby som sa jej dotýkal. Usmial som sa, aj keď ma vidieť nemohla. Nebolo ťažké presvedčiť ju.

Voľnou rukou som vyhľadal tú jej a položil si ju na rozkrok. Chcel som, aby vedela, aký tvrdý z nej som. Aby vedela, čo so mnou robí. Rukou jemne zatlačila a ja som prudko vydýchol. Nestačilo mi to. Ani zďaleka nie.

,,Otoč sa," prikázal som jej a ryšavá sa bez reptania pretočila a dlaňami sa oprela o bielu stenu.

Prstami som pomaly prechádzal po štíhlom páse a pomaly spodok šiat dvíhal vyššie, čím sa odhaľovalo stále viac z pevných stehien.

Ryšavá sa prehla v chrbte, čím mi vychádzala v ústrety ešte viac. Odfúkol som si, keď sa mi pred očami naskytol pohľad na jej pozadie v čipkovaných nohavičkách čiernej farby.

Vedel som, že nemáme príliš veľa času, a tak som sa jednou rukou pokúsil rozopnúť zapínanie nohavíc. Na tretí pokus sa mi to konečne podarilo. Kus oblečenia som nechal spadnúť na zem a celým telom som sa pritlačil na telo ryšavej.

Obomi rukami som obopol jej boky a naklonil sa, aby som ju mohol pobozkať na odhalené plece. Jazykom som prešiel po kľúčnej kosti a potom, ako sa pod mojím dotykom roztriasla pritlačil som ju ku sebe ešte tuhšie.

,,Max, ja..."

,,Pššt," prerušil som ju a nohavičky pomaly zosunul po bielej pokožke na stehnách.

,,Čo ak nás tu nájdu?"

,,Nenájdu," uistil som ju, aj keď som si tým sám nemohol byť istý.

Bolo mi to však jedno. Urobil by som čokoľvek, aby som mohol cítiť svoju ryšavú.

Ruky som si položil na jej pás, aby som si jej telo mohol nastaviť presne tak, ako som potreboval. A veľmi opatrne nám konečne doprial pocit, po ktorom sme tak bažili. Telom som sa prehol dopredu, aby som ryšavej mohol zakryť ústa, z ktorých sa drali hlasné vzdychy.

~

,,Kde ste boli? Zmeškali ste program," zavrčala ryšavá staršia, keď sme sa vrátili späť do jedálne. 

Snažil som sa zadržať smiech, keď som sa pozeral na tvár ryšavej, ktorá horela červeňou. Tak všemožne sa snažila zakryť čo sa pred pár minútami stalo, až to bolo snáď tisíc krát podozrivejšie. 

,,Na vzduch. Išli sme trochu na vzduch," zahabkala ryšavá a mama si ju neveriacky prezrela. 

,,Tak fajn. Už nikam neodchádzajte. O chvíľu bude polnoc," odvetila s vážnou tvárou, no napokon mi aj tak venovala krátky úsmev.